Založ si blog

Čajové rande so sprievodkyňou . . . . . (Doba jedová 3)

Na tú noc nikdy nezabudnem. V živote som ich síce (nezabudnuteľných) prežil niekoľko, ktoré by stáli za osobitnú kapitolu – príjemné, menej príjemné i nepríjemné. Boli také, na ktoré by som čo najskôr zabudol, ale i také, ktoré by sa mohli opakovať, povedzme aspoň raz mesačne. Tentoraz bola predo mnou noc, akú som nikdy predtým neokúsil, dokonca som ani len netušil, že vôbec môže prísť.  Pred 9 hodinovou cestovnou tortúrou som si želal čo najmenší počet cestujúcich, voľné dvojsedadlo, čo najprázdnejšie okolie, aby eventuálne zdravotné následky spolucestujúcich boli v uzavretom autobusovom priestore čo najmenšie. Mal som veľké výčitky svedomia: baktérie a vírusy sú totiž veľké potvory – dokonca rýchlejšie ako ženská klebeta, nohy Usaina Bolta či vzruch cholerika.

Mal som napokon šťastie v nešťastí. Teda, šťastie mali skôr tí, ktorí v onú sobotu zostali doma, nikam necestovali (najmä nie o pol deviatej večer) a tí, čo sedeli, ďaleko od zdroja nákazy. Autobus bol poloprázdny. Pre optimistov. Poloplný pre pesimistov. Pohli sme sa z miesta a začal som pomaly odpočítavať sekundy, minúty a – žiaľ – aj hodiny. Napriek enormnej snahe a mnohým pokusom, viečka mojich očí sa nedokázali spojiť na dlhší časový úsek, ako trvá žmurknutie. Kým s miznúcimi kilometrami ostatní spolucestujúci menili polohu hlavy do 45 stupňového uhla a naopak, iní zas vydávali zvuky, ktoré pripomínali jav nepríjemný pre každého – chrápali. V stave bdelosti sme tak zostali o polnoci traja – chvalabohu šofér, stewardka pendlujúca hore dole s čajom pre pacienta, teda mňa.

Kto vie, čo sa odohrávalo v tej chvíli v mysliach nás troch. Pre šoféra musel byť permanentný intímny kontakt s volantom a otvorenými očami na stopkách riadnou frustráciou. Pravidelne jazdiť po tej istej trase, v tom istom čase, akurát iní cestujúci- to už nemôže byť ani záľuba a keď už práca nie je záľubou, stojí to za figu. Podobne ako pre pohľadnú sprievodkyňu – naučené frázy, byť zdvorilým za každej okolnosti, pri akomkoľvek cestujúcom. Mne okrem baktérii a ktovieakých iných vírusov blúdili v hlave horšie myšlienky. To, že sa mi samovoľne spúšťali hlieny z nosa smerom do vreckovky, že som kýchal častejšie ako hochštapler na prácu, že kašeľ mal viac decibelov ako zvuk motora – to som už v živote zažil. Ako asi každý. Vedel som, že chrípka prichádza na neželanú niekoľkodňovú návštevu. A otvoriť jej musím.

Ale čo s tým objektom guľovitých rozmerov pod ľavou sánkou? Kde a kedy sa tam vzal? Neustále som si nahmatával priestor, v ktorom sa usídlil, usadil, udomácnil. Snažil som sa ho zatlačiť smerom ku krku, no vždy sa vrátil. Snažil som sa ho protitlakom palca a ukazováka jednej ruky stlačiť, no vždy sa dal do tej istej guľatej podoby. Keby aspoň bolel, ale kdeže… ! Dal by som mu pokoj a chytil by som možno väčšiu paniku. Lenže on nie. Nebolel, navyše ani neprekážal.  V mojej tukovej vrstve sa šikovne strácal. Keby som trpel podvýživou alebo mal ideálnu váhovú hmotnosť, okolie si určite jeho prítomnosť všimne. A zalarmuje lekárov. Lenže pri mojej nadváhe si ten “fras” skrytý v mojej tukovej druhej brade veselo hovel a nenápadne rástol. To som ale vtedy ešte netušil, že mu jeho pôvodná veľkosť nestačí a že sa má u mňa, aj vďaka zlej životospráve, viac než dobre.

Niekedy nad ránom som konečne zažmúril oči aj na dobu dlhšiu, ako jedna hodina. Prebudil som sa až na Florenci. Z teplého prostredia žltého autobusu som sa vzápätí rinul do práce. Už mi bolo o čosi lepšie, cestu som prežil, rovnako aj cestujúci. Lenže to “lepšie” bolo iba na pohľad… moje peklo sa práve začínalo.

Kližan – talent bez pokory

06.02.2017

Toto si o Vás myslím, pán Kližan... verím, že sa tento môj blog dostane aj k Vám, lebo komunikačných ciest je neúrekom. Vy si ho, ak Vás hneď na začiatku nepremóže hnev, istotne prečítate... viac »

Keď eštebák vedie propagandu v Dúbravke “aneb” občan Straka, ktorý cenzúru oživil. ..

22.11.2016

Dlho som neblogoval, aj keď - priznávam - bolo o čom a o kom. Veď život Vám prináša toľko príbehov... už len ich prekresliť do slov, veršov, či rýmov. Svet blogoviska a ich hlavných aktérov viac »

Ďalší Nesrovnalov pokus = omyl

27.04.2016

Medzi jeho primátorské priority, ktoré deklaroval v predvolebných sľuboch, patrila zjednotená parkovacia politika. Bratislava ju aj napriek enormnej snahe a viacerým pokusom zjednotiť v minulosti viac »

mosty, most, poškodený most,

Mosty odchádzajú jeden za druhým

26.02.2017 20:00

Ďalší most na Orave je natoľko poškodený, že hrozí, že praskne. Samosprávy pritom na zhoršujúci sa stav mosta upozorňujú už dlhšie.

Slovinsko, autonehoda

Na bratislavskom obchvate sa zrazilo päť áut, jeden zranený

26.02.2017 19:55

Reťazová dopravná nehoda sa v nedeľu podvečer stala na diaľničnom obchvate v Bratislave v smere do Petržalky.

Nigéria, Boko Haram

V Nigérii oslobodili unesených nemeckých archeológov

26.02.2017 18:24

Agenti nigérijských bezpečnostných služieb oslobodili dvoch nemeckých archeológov, unesených ozbrojenými mužmi z odľahlého archeologického náleziska.

putá, väzenie, väzeň, obvinený

Sudán prepustí Čecha odsúdeného na 24 rokov za špionáž

26.02.2017 18:16

Sudánsky prezident Umar Bašír nariadil prepustenie 53-ročného českého občana Petra Jaška, ktorého v africkej krajine odsúdili na 24 rokov väzenia za špionáž.

Jozef Havrilla

Úder pod pás ti dá len ten, kto vyššie nedosiahne....

Štatistiky blogu

Počet článkov: 72
Celková čítanosť: 355887x
Priemerná čítanosť článkov: 4943x

Autor blogu