Lekcie pokory

Keď sa v roku 2010 prekrúžkoval Radoslav Procházka na kandidátke KDH z nevoliteľného 20. miesta do parlamentu, bolo to pre vyštudovaného právnika, ale aj prognostikov mierne prekvapenie. Za všetkým treba vidieť snahu Daniela Lipšica, ostrieľaného kozáka, ktorý sa snažil pretlačiť na kandidátku aj novú krv. Do zákonodarného zboru napokon dostal dvoch nováčikov – okrem Procházku aj Janu Žitňanskú. Vzťahy Lipšica s Procházkom sa však v ďalšom období natoľko skomplikovali, až vyvrcholili odchodmi od kresťanských demokratov – každý smeroval inde. “Už nikdy nebudem Lipšicovou dvojkou či jeho asistentom. … Aj z dôvodov svojich osobnostných predpokladov, temperamentu a ega nebudem nosičom vody,” vyjadril sa Procházka na úkor Daniela Lipšica. Procházka sa videl ako opozičný líder, ako vravel – opozícia potrebuje svojho „alfa samca„.  Pritom Lipšic držal nad Procházkom ochrannú ruku, keby nie, tak si Rado môže svoje osobnostné predpoklady, temperament a ego uplatňovať v právnej teórii a praxi a nie v politike. Inak, na tento vzťahový aspekt už v minulosti poukázal vo svojom blogu Milan Krajniak, ktorý detailne poznal oboch rivalov.

Tretí rok vo vrcholnej politike (2013) bol pre Procházku kritický. Svoje ego neudržal ambiciózny politik na uzde a začal kopať do všetkého, čo „smrdelo“ pravicou. Fígeľ, Frešo, Sulík, Bugár – jedno kto, každý z nich inkasoval kopanec v zmysle – „koho už len ich názory zaujímajú“. Procházka strieľal na všetkých, ktorí sa po pravej strane hýbali. Strieľal však slepými.

Potajme závidel Lipšicovi, že získal časť poslancov, ktorí šli s ním. Procházka svoju svorku nemal a preto sa najprv pri zakladaní platformy Alfa a neskôr aj politickej strany Sieť nechal počuť, že jeho tím budú tvoriť noví, politikou ešte nepoškvrnení ľudia, žiadne staré tváre pôsobiace na vrcholnej úrovni viac než dve dekády. Starú pravicu mala nahradiť nová, Procházkova.  Lenže prišiel rok 2014, neúspešné prezidentské voľby, založenie strany Sieť, ktorej po sľubnom rozbehu čoraz viac  dochádzal dych. Badať to koniec koncov bolo aj v stále nižšom percentuálnom vyjadrení preferencií. Dôvod ? Prozaicky – jedno zahmlievanie Rada Procházku za druhým, stále nižšia kredibilita výrokov, klamstvá a polopravdy…. Poďme teda rekapitulovať obdobie, o ktorom ambiciózny politik hovorí, že bolo ťažké, ale úspešné.

KLAMSTVO č. 1 – rozhovor pre periodikum .týždeň 27. októbra 2012– v rozhovore Rado Procházka tvrdí, že sa s Danielom Lipšicom už dlhé mesiace nestretol. Pravda je však taká, že tesne pred uverejnením rozhovoru Procházka navštívil Lipšica a žiadal podporu jeho Novej väčšiny pre jeho prezidentskú kandidatúru. V deklarovaní „nestretávania sa“ s Lipšicom pokračoval Procházka aj ďalej a nemal problém medializovať tieto ľahko overiteľné informácie.

KLAMSTVO č.2 – prezidentské navrávačky – keď sa verejne začalo hovoriť o možných kandidátoch na prezidenta, Procházka sa pre média (najprv denník SME) vyjadril, že s takouto ponukou ho oslovil jeden z opozičných poslancov (meno neuviedol). 10, novembra 2012 sa súčasný líder Siete pre Plusku vyjadril, že: „nebol za mnou nikto s takouto vecou„!  O tri dni na to na hnonline.sk otočil názor a uviedol, že, „áno, dostali sa ku mne chýry, že sa o mne začalo vážne hovoriť a to dokonca na úrovni opozičných strán „. Procházka bol na pytačkách aj u Igora Matoviča, Lucii Žitňanskej i Richarda Sulíka. Napokon sa Procházka za kandidáta nenápadne navrhol sám.

KLAMSTVO č.3 – založenie strany a podvod na Sulíka – na pytačkách bol Procházka aj u liberálov. Od ich predsedu Richarda Sulíka žiadal takisto podporu. SaS napokon s podporou súhlasila za podmienky, že ak Procházka voľby nevyhrá, nezaloží si stranu a naďalej zostane poslancom NR SR. Liberáli sa totiž báli, že by im práve Procházka mohol ukradnúť voliča. Dohodu spečatili na papieri. Lenže, po neúspešných voľbách, Procházka chlapské slovo nedodržal a Sulíka doslova a dopísmena chrapúňsky podviedol. Okamžite založil novú stranu, súc povzbudený solídnym počtom hlasov, ktoré dostal v prvom kole prezidentských volieb.

KLAMSTVO č.4 – Matovičova kompromitujúca nahrávka – poslanec Igor Matovič (OĽaNO) obvinil neúspešného prezidentského kandidáta z podvodného financovania jeho kampane. Matovič tvrdí, že Procházka mu chcel zaplatiť za inzerciu na dvakrát, menšiu časť oficiálne s dokladom a väčšiu sumu načierno bez dokladu. Procházka mal za inzerát v regionálnom periodiku, ktoré vydáva Region Press Matovičovej rodiny, zaplatiť 17 200 eur. Matovič hovorí, že s nelegálnou platbou nesúhlasil a nakoniec sa dohodli oficiálne. Procházka obvinenia poprel, súhlasil aj s požiadavkou Matoviča ísť na detektor lži. Procházka pôvodne tvrdil, že od zriadenia transparentného účtu na jeseň 2013 platil náklady na kampaň iba z neho. Pod ťarchou dôkazov sa napokon priznal. Dnes je obvinený a čelí trestnému stíhaniu zo zločinu skrátenia dane a poistného v štádiu prípravy..

KLAMSTVO č.5 – kandidátka na primátora – dňa 27. mája 2014  Procházka verejne na tlačovej konferencii prisľúbil, že jeho nová strana Sieť do týždňa predstaví kandidáta na primátora Bratislavy. Trvalo dlhé týždne, kým prezradil meno neznámej Kratochvílovej, ktorú sa potom nerozpakoval stiahnuť pre neuspokojivé percentuálne prognózy. To isté potom spravil aj v ďalších dvoch najväčších slovenských mestách, Prešove i Košiciach, kde sa „museli dobrovoľne“ vzdať Ďurišin a Bašistová. Procházkovi to však vrásky na čele nerobilo, aby v štýle Mečiara či Fica vyhlásil: „Každý sľub, ktorý som doteraz verejnosti dal, som dodržal.“ Líder Siete má dlhodobý sklon k nekonzistnentosti svojich výrokov a k drobným „operatívnym“ lžiam.

KLAMSTVO č.6 – „nové tváre v tíme“ – v Sieti podľa Procházkových slov nemali byť žiadne opotrebované, staré tváre, ale uznávaní odborníci a ľudia so záujmom o verejnú správu bez káuz. Do Siete dnes húfne prechádzajú predovšetkým členovia stroskotanej SDKÚ-DS, strana sa neustále napĺňa tými, ktorí v parlamente už zodrali nejednu stoličku. Vidina možnosti ďalej pôsobiť v pozícii poslanca je väčšia ako vlastná sebareflexia. Martin Fedor je toho posledným dôkazom.

„Drobných“ pochybení už bolo toľko, že Procházka sa stáva čoraz väčším klamárom a netransparentne financovaným politikom. Nie sú to pritom len hysterické reakcie jeho odporcov, ale už aj názory žurnalistických mienkotvorcov. Možný líder pravice je priamym dôkazom, že v reformno-konzervatívno-liberálnom spektre, teda od stredu napravo, čosi nezdravé hnije….

A na záver milá básnička (možno rady?) od Milana Lasicu, ktorá sa Procházkovi určite hodí:

“Do batôžka si nalož, pretvárku, lož a faloš a potom zahoď všetko do vody.

Bez pretvárky a falše, hneď by Ti bolo krajšie, hneď by tu bolo viacej pohody.

Ak k tomu pridáš hádky, ach, to by boli sviatky, keby sa ľudia vadiť prestali.

Veď stačia dve – tri zvady a hneď si bez nálady a krvný tlak sa nechce ustáliť.

Načo sú hlúpe spory, čo vedú podaktorí, a vyzerajú pritom nevinne.

Je lepšie zaťať zuby, a ak ťa jazyk svrbí, tak si ho radšej omoč vo víne.

Klebety, škriepky plané, vykašlime sa na ne, vyrúbme radom túto záhubu.

A tí, čo pikle kuli, dostanú po papuli,dáme im jednoducho zámku na hubu.

Do batôžka si nalož, pretvárku, lož a faloš, a potom zahoď všetky do studne.

A rovno z prvej várky, skús život bez pretvárky a uvidíš, či z Teba ubudne.”