Lekcie pokory

5 rokov pôsobenia v komunálnej politike, z toho štyri ako dvojnásobný poslanec Hlavného mesta Bratislavy a mestskej časti Dúbravka, paralelne popritom 5 rokov štúdia na prestížnej Prešovskej univerzite na Inštitúte politológie – niet lepšej kombinácie praxe s teóriou, aby ste dokonale spoznali zákulisie politiky, o ktorej tak radi rečnia štamgasti v pohostinských zariadeniach…

K horúcim témam sa vyjadrujú aj politickí komentátori (úmyselné nepoužívam slovo politológ – lebo táto pozícia prináleží skôr vedcovi, pedagógovi) a veľmi rád ich počúvam. NIe že by to boli vždy múdra vypustené z ich úst, ale niekedy sa úprimne pobavím. Je medzi nimi veľký rozdiel. Diametrálny. Politický komentátor vyjadruje hypotézy a tie sa niekedy výrazne líšia od niektorého z kolegov pri tej istej téme….

Aktívnej politike som dal po novembrových voľbách zatiaľ dočasné zbohom, nerád totiž používam termínové slovíčka, ktoré čosi vylučujú (najmä slovíčko nikdy). Dianie však pozorne sledujem a sledovať budem, zostávam „in media res“. Ale ako sa hovorí, už na tom opačnom brehu. Stalo sa zvykom a dobrým štandardom, že novinári pravidelne posilňujú komunikačné oddelenia rôznych segmentov verejnej a štátnej správy, stali sa hovorcami a neskôr aj politikmi. Ja som sa vybral práve opačnou stranou, k môjmu civilnému povolaniu, k mojej alma mater – žurnalistike.

Už tieto blogy, ktoré som publikoval v tomto periodickom priestore boli akousi predzvesťou niečoho, čo má od 1. marca definitívne čaká. Kývol som na zaujímavú ponuku prestížneho média (zatiaľ neprezradím ktorého), v ktorom by som chcel a mal zúročiť práve skúsenosti nadobudnuté počas výkonu poslaneckého mandátu. Vidieť do zákulisia a dôverne ho poznať je úžasná vec. Poznať jednotlivých zastupiteľov to isté. Pamätať si rôzne výroky, ktoré padli na úrovni bratislavského parlamentu, takisto pomôže ku kvalitnejšej investigatíve, na ktorú sa teším.

Predpokladám, že sa nájdu takí, ktorí mi otrieskajú hlavu o dve stranícke steny, o ktoré som bol ako člen opretý. Áno, teraz deklarujem objektívnosť, lebo to je zásada novinárskeho kódexu etiky. Som si vedomý, že od aktivít mojej členskej strany budem musieť ustúpiť a písať aj o veciach, ktoré nebudú každému príjemné. Ale to je život žurnalistu.

Písať veci tak, ako sa dejú. Vnímať ich hlbšie, ako boli vnímané doteraz. Hľadať spojenia, získavať podklady skôr ako sa dostanú na stôl, získavať informácie od „tajných“ zdrojov, doplniť ich históriou, použiť retrospektívu pri výrokoch, čo kto kde presne povedal a následne si ……. do úst, myslím, že to všetko bude ľahko  stráviteľným a najmä zaujímavým sústom pre verejnosť, ktorá sa o politiku zaujíma…

Do politiky som šiel preto, aby som svojej obci a svojmu mestu, v ktorom žijem už 20 rokov (hoci som rodák z Prešova) pomohol. Mnoho vecí sa podarilo, niektoré neboli správnym rozhodnutím, ďalšie sa ešte realizujú. Odchádzam s dobrým pocitom. Spoznal som množstvo šikovných poslancov, okolie okolo toho…

Som rád, že som mohol spolupracovať s Milanom Ftáčnikom, pretože on na mňa ako politik zapôsobil azda najviac! Nielen preto, že bol zakladateľ sociálneho liberalizmu na Slovensku pred 12 rokmi, ktorú ja vyznávam, ale zaujal koncepčnými krokmi, na základe ktorých s troma riaditeľmi magistrátu, Viktorom Stromčekom, Dušanou Višňovskou a najmä Rastislavom Gajarským, znížil dlhový deficit hlavného mesta zo 66 na 58 percent, otvoril pre občana samosprávu…. a rad ďalších pozitívnych krokov..

Dobre som sa cítil aj v poslaneckom klube, v ktorom sme ťahali za jeden povraz. Dnes je to už všetko pre mňa príjemná minulosť, o ktorej ale začnem písať v prítomnom čase.  Upozorňujem vopred, že nič nemám proti súčasnému primátorovi mesta Ivovi Nesrovnalovi.

Dvakrát sme sa stretli v priamom televíznom dialógu, ale počas štyroch rokov z pozície šéfa najsilnejšieho klubu v zastupiteľstve skôr ideologicky bojoval proti vedeniu mesta a nevyhol sa nešťastným výrokom, ktoré ho môžu v tomto volebnom období mrzieť. Nezávidím mu jeho pozíciu, pri ktorej musí mať z možnej nútenej správy poriadne vrásky na čele. Teraz ukáže aký je manažér.

Vraciam sa teda späť medzi siedmu veľmoc, druhýkrát do takmer tej istej rieky…. ale s pocitom, že do rozhodne pokojnejšieho prostredia. A rozhodne sa nelúčim s mojou najväčšou láskou, televíznym mikrofónom….