Lekcie pokory

Úprimne, ak by som nemal k žiadnej politickej strane blízko a z volebného menu by som si kvôli škandálom a programu politických predstaviteľov nemal ani koho vybrať, len tak z recesie (hoci k voľbám treba pristupovať s plnou vážnosťou, tak ako politici pristupujú k občanom) by som šiel voliť numerologicky. Mojim šťastným číslom je 17 – sedemnástku nosím napríklad na prívesku od kľúčov. Prináša mi šťastie. Preto som bol zvedavý, kto ju „vyfasuje“ do volebnej kampane…  a vyžrebovali si ju kresťanskí demokrati. Strana, ktorá nás počas celej histórie zásobovala megaškandálmi…

KRÁTKY EXKURZ DO HISTÓRIE

KDH bolo po páde totalitného režimu najsilnejšou stranou, v koalícii s Verejnosťou proti násiliu (VPN) a Demokratickou stranou (DS). Spomedzi všetkých subjektov obsadili kresťanskí demokrati vo voľbách 2010 aj najviac komunálnych stoličiek a k strane sa hlásilo aj najviac primátorov a starostov obcí na Slovensku (z celkového počtu 2960 takmer 20 %). Časom však percentá a dôvera klesali. Z parlamentnej scény však nikdy nezmizli. Marcové voľby môžu ale všetko zmeniť, ak volič – aj ten hlboko veriaci – si spočíta, koľko je dva plus dva... Ale poďme najprv do histórie.

Pri posledných 4 voľbách (od roku 2002) si strana udržiavala svoj percentuálny štandard – od 8,25% do 8,82%. Za celú dekádu prakticky žiadnych voličov nestratila, no žiadnych ani neoslovila. Voličský elektorát tvoria veriaci Slováci vo veku 50 až 70 vyššie… 

KDH VO VOĽBÁCH

STABILNÁ NESTABILNÁ STRANA 

Ak sa strana KDH dostala do vládnej koalície, vždy to hrozilo veľkým „prúserom“. Problém s podpisom Vatikánskej zmluvy rozbil druhú Dzurindovu vládu (2002 – 2006). Predčasnými voľbami a fiaskom sa skončilo aj Radičovej vládnutie (2010 – 2012), takisto v koalícii s KDH (hoci v tomto prípade je diel viny rovnomerne rozložený na všetkých subjektoch). Medzi kresťanskými demokratmi zrejme platí: vodu kážeme a víno pijeme. Rešpektovať strany s podobným zmýšľaním je pre kresťanských demokratov nestráviteľným sústom. Dokonca aj vnútri strany to permanentne vrie a triesky lietajú kade tade. 

ODCHODY A FLUKTUÁCIA

Neexistuje žiadna strana, ktorá by mala taký odliv svojich členov do iných politických subjektov ako práve KDH. Začnime odchodom Mikuláša Dzurindu (v roku 1998 vznikla koalícia niekoľkých strán pod skratkou SDK – Slovenská demokratická koalícia, súčasťou bolo aj KDH). Keď sa po úspešných voľbách strany opäť osamostatnili, dvojnásobný premiér zo Spišskej Novej Vsi sa už do alma mater nevrátil.

V roku 2008 opustili rady kresťanov aj kvarteto – Vladimír Palko, Pavol Minárik, Rudolf Bauer a František Mikloško. Založili si neúspešnú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS).

To, že u kresťanov nebolo všetko s kostolným poriadkom, svedčia aj odchody ďalších členov, ktorí si vybudovali vlastné značky. Lipšic so Žitňanskou ohlásili vznik Novej väčšiny (NOVA) a Radoslav Procházka po sľubnom a solídnom výsledku v prezidentskej kampani zacítil šancu a vhupol do projektu Alfa a následne do Siete. Strana sa rozbila na atómy a to jej môže práve v týchto voľbách uškodiť. Nesporne, veriacich hlboko zasiahla aj „kauza Bezák“. Ale to už je o inom…

Napriek povzbudzujúcim prieskumom je totiž jasné, že na bájnu métu 8-mich % „kádéháci“ nedosiahnu. Rozptyl elektorátu je pomerne veľký. Najviac bývalých voličov KDH ukradne „pol na pol bez DPH“. KDH je už len značkou, nie však reálnou silou a už vonkoncom nie spoľahlivým partnerom, čo história neraz ukázala a dokázala…  

KTO A ČO ŠKODÍ STRANE?

Ďalšia čierna ovca strany, ktorá hodnoty KDH príliš neuznáva… (zdroj: Nový Čas)

Pohľad na súčasnú kandidátku KDH nie je rozhodne príjemným čítaním. Čo si má volič myslieť o strane, ktorá na 16. miesto (teda pomerne zvoliteľné) nominuje ružinovského starostu Dušana Pekára? Bača najbohatšej mestskej časti v Bratislave (ročný rozpočet cca 28 miliónov eur !!!) má jeden škandál za druhým.

Niekoľkokrát porušil zákon – vedome. Osoba s právnickým vzdelaním. Obec Ružinov, teda štatutár Pekár, hrubo porušila zákony o hospodárení s majetkom, porušila povinnosti pri správe cudzieho majetku, nehospodárne nakladala s miestnymi financiami. Pekár porušil zákon aj o konflikte záujmov a naposledy aj o obecnom zriadení.

V jeho kauzách totiž nejde o drobné, ale o milióny eur. Jeho prvou veľkou kauzou bolo

Bývalý primátor Andrej Ďurkovský patrí za mreže. zatiaľ na neho ruka spravodlivosti nesiahla… (zdroj: bratislava.sk)

nezákonné pôsobenie v dozornej rade v štátnom Transpetrole. Pokutu 17 862,80 eura mu udelili ružinovskí poslanci. Starosta totiž porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Problém nastal aj pri jeho majetkovom priznaní, v ktorom na svoje pôsobenie v Transpetrole akosi zabudol. Pekár sa však ani zďaleka nechytá na bývalého primátora Bratislavy a svojho kolegu Andreja Ďurkovského. Spomínať jeho kauzy by vydalo na knihu, stačí spomenúť len predaj pozemkov pri PKO.. Dosť na žalár…