Politika sa dá vykonávať dvoma spôsobmi – žiť pre ňu a žiť z nej. Pre prvú skupinu by mala byť politika akousi duchovnou potravou , pre tých druhých zas materiálnym zabezpečením. „Politika môže byť buď čestný úrad, a potom sa jej venujú takpovediac nezávislí, t.j. majetní ľudia, alebo sa sprístupní nemajetným a potom musí byť táto činnosť odmeňovaná“, tvrdí nemecký sociológ Max Weber vo svojom diele Politika ako povolanie. Lenže na slovenské pomery neplatí rovnica: nezávislí = majetní.
Žitie výlučne pre politiku predpovedá u politika finančnú nezávislosť. Takýto politik nie je závislý od príjmov, ktoré mu táto činnosť prináša „Svoje výdavky pokladá za kapitálový vklad, a ten mu pri využití jeho vplyvu prináša zisk“. Na Slovensku máme mnoho príkladov, v ktorých sa aj úspešný podnikateľ vrhol do verejnej služby ako povolaný a zvolený vykonávať svoj poslanecký mandát. Našli by sme mnohých, ktorí popredali alebo poprepisovali svoje úspešné firmy, podniky, statky, majetky na rodinných príbuzných, len aby boli pri moci a s čo najmenej vyplneným majetkovým priznaním. Lebo moc má väčšie čaro ako zisk z podnikania.
Lenže je nepravdepodobné, aby napriek finančnej nezávislosti vládnúca vrstva nevyužívala moc na plnenie vlastných ekonomických záujmov a teda by sa neusilovala z politiky žiť. Politika zvádza k obohacovaniu aj tých, ktorí už majú solídny príjem. Na druhej strane i ekonomicky slabší jedinci môžu robiť politiku bez toho, aby im bol prednejší ekonomický prospech politického účinkovania. Môžu, ale v drvivej väčšine prípadov sa tak nestáva. Na Slovensku by sme poslanca, ktorý vykonáva svoj mandát z nezištných dôvodov našli len v ojedinelých prípadoch. Bol by akousi zatúlanou bielou ovcou vo veľkom stáde. A ak by sa taký prípad našiel, tak či onak by sa skôr či neskôr musel prispôsobiť davu. Inak by ho svorka vyvrhla….
Ale späť k slovenskej politike… V nej majú nezastupiteľné miesto nielen „bývalí podnikatelia“ ale nepriamo aj novinári, ktorí sú najvplyvnejšími „politikmi z povolania“. „ Prirodzene, vplyv tlače, ako aj určité vzťahy k tlači potreboval každý významný politik“ , vysvetľuje Max Weber. Novinár by mal mať svoje mantinely. Určil si ich sám, ale vo väčšine prípadov ich mal nadriadenými určené. Novinárovou úlohou nie je len stráženie objektivity, ale aj etiky v politike, lenže…. Ťažko strážiť niečo, čo vlastne na slovenskej politickej scéne ani neexistuje.
Kým sa politika nebude robiť na Slovensku z nezištných dôvodov, kým sa do parlamentu nedostanú kandidáti žijúci len pre ňu a nie z nej, dovtedy bude volič apatický k nej. Frustrovaný, znechutený a sklamaný. Ale to mi skôr pripomína sci-fi. Doteraz totiž platí, že malá kopa pýta viac. Napríklad vplyvu a peňazí.