Supervolebný rok vystriedal predvolebný a kto si myslel, že obdobie nezvyčajne zvýšeného výskytu občanov pri volebných urnách vystrieda čas politického pokoja a mieru, bude sklamaný. Minimálne do tej doby, kým si ovládacím zariadením nespustí šírenie televíznych vĺn, nezapne si rádio, nekúpi noviny a iné informačné prostriedky, nebude surfovať po internete, nezájde do pohostinských zariadení rôznych cenových skupín a nebude sa púšťať do dialógov, na ulici, v práci alebo hocikde inde, lebo spoločenská konverzácia vždy skončí pri tom istom – pri politike. Politické témy budú aj počas tejto, na voľby uhorkovej sezóny, večne živé a opozičnými snahami o prevrat kŕmené…
Snaha frustrovaných lídrov L-K-R (liberálno – konzervatívno – reformných) strán s nízkym percentuálnym výtlakom a vyhasínajúcim potenciálom totiž pokračuje aj v roku 2015. Len tento týždeň ohlásili „mladé pušky“ (hoci jedna z nich pôsobí v politike už 20 rokov) ďalšie voľné pokračovania pouličného divadla s názvom „Hra na revolúciu“. Dôvodom je tentoraz bačovanie ministra Počiatka, ktorého opozícia s pretlakom nezaradených poslancov neodvolala. Na druhej strane, úsilie a snaha postaviť sa pred mikrofón zas a znova pred neviditeľnú „revolučnú masu“ zúrivých občanov, sú obdivuhodné atribúty. Dosiaľ tieto „rendez-vous“ na námestiach nemali pointu.
Na ostatnom protestnom silvestrovskom mítingu, ktorý zvolal Hlina, došli pred River Park štyri desiatky občanov. Zakladateľ ďalšej, už 159. politickej strany Občania, tento „enormný nezáujem“ odôvodnil tým, že to bola de facto iba skúška, či nespokojný občan príde. Generálke na ďalšiu trápnohru nepridal na pozornosti ani netradičný výber miesta a čas.
Pravdupovediac, bolo a stále mi je smutno, že do žiadnej úlohy „Pouličné divadlo Tour“ neobsadili lídra kedysi najsilnejšej L-K-R strany (LKR= „pravicovej“), dnes postihnutej politickým karcinómom, Pavla Freša. Zrejme z obáv, že by im na tom malom politickom smetisku modrý líder neukradol ani jeden jediný voličský hlások. Smutný bol veru pohľad pod revolučné pódium, kde mimochodom došli všetci dvaja parlamentní poslanci za SDKÚ-DS – za SDKÚ spomínaný Pavol Frešo a za DS Ľudovít Kaník. Aj sa statný bratislavský župan posťažoval hrubým hlasom pred médiami, že to považuje za nedôstojné a neetické nepozvať ho rečniť. Ale príkaz znel jasne: „za žiadnu cenu“.
Rok 2015 bude pre pospolitosť slovenského národa okrem iného aj „funny“. Občan dostane to, čo potrebuje – „panem et circenses“ – chlieb a hry. Keď upadala Rímska ríša, cisári si za jedlo a hry kupovali priazeň svojho obyvateľstva. Prešlo dvetisíc rokov a opozícia ponúka v rámci pudu sebazáchovy aspoň zábavu. A možno aj omrvinky z chleba, ak ho celý LKR = pravicové strany dovtedy nezožerú. Lebo na jeden krajec je príliš veľa záujemcov…