PREDSLOV
Keď Vás kopne silná múza a ozve sa črevo,
že vraj: „vitaj v svete veršov“, nie si predsa drevo…
A tak blogy mením v rýmy – je to pre mňa zvláštne!.
Reku najprv: čo si myslíš o rodine, ale teraz vážne?
Hoc zadumaný, i posolstvo som rýchlo našiel vlastné!
„Nech si všetci žijú – spokojne a šťastne!“
Stal sa zo mňa veršotepec, znova skladám básne….
REFERENDOVÁ….
Krajina malá, v dvoje delí národ,
v otázkach, čo šikmo stoja,
hoc pozná, že každý má svoj návod!
Či podporiť, a či vzdať sa boja…?
Muž, syn, žena – dozaista!
Zväzok hodný rodiny.
Hoď kameňom moralista,
keď si ozaj bez viny!
Dumám dlho, dumám vážne
Zrazu svedomie sa ozýva!
V odpovedi čosi viazne,
či len toto rodinou sa nazýva ?
A čo žena s traumou v duši?
Dieťa bité, mužský klam..
Ona v kúte strachom čuší,
rozhodnutie jasné mám!
Spoločnosť je vtedy šťastná,
keď aj vdovec, mrzák, sirota.
Pozná, čo je chvíľa slastná,
hodná rodinného života..
Keď je šťastie, v láske vernosť,
V spolku, zväzku, v skupine…
Zdravý rozum nech má prednosť!
Pri predsudkoch o rodine…