„Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal spolu s novým vedením magistrátu hlavného mesta od nástupu do funkcie v decembri 2014 intenzívne pracuje na riešení problémov, ktoré po sebe zanechalo predošlé vedenie„, píše sa na oficiálnej mestskej stránke. Kto ju (vetu) písal alebo koho myšlienky prezentoval, nie je v tomto prípade vôbec dôležité. Faktom je, že „druhým“ mužom onoho vedenia bol ten istý Ivo Nesrovnal (vtedy poslanec), ktorý viedol najsilnejší (najpočetnejší) poslanecký klub a predsedal aj finančnej (najdôležitejšej) komisii. Úvodnú vetu by sme preto mohli pokojne parafrázovať v štýle – „v novej pozícii musím prioritne vyčistiť chliev, na ktorom mám svoj podiel„. Hľadáte rozdiel ? V právomociach minimálny, no v cene práce diametrálny (sedemnásobne vyšší).
„Štandardne sa mestský rozpočet pripravuje v lete, v decembri sme však namiesto rozpočtu našli len nedopracovaný návrh, kvôli ktorému je dnes Bratislava v provizóriu. Vo financiách je neporiadok, mesto je zadlžené s množstvom neuhradených faktúr a reálne mu hrozí finančný kolaps. Najdôležitejšou úlohou týchto dní tak bolo pripraviť vyrovnaný rozpočet a zabezpečiť efektívne vynakladanie financií,“ povedal oficiálne pred médiami Nesrovnal, ktorý – znova to zopakujem – šéfoval finančnej komisii, ktorá odporúčala nakladanie s financiami a prioritne schvaľovala rozpočty v rokoch 2011 – 2014. Ako sa teda zhostil nový primátor svojej „najdôležitejšej“ úlohy? Pripravil vyrovnaný rozpočet, ktorý by sa mal schvaľovať v marci?
Šéfovia jednotlivých poslaneckých klubov návrh rozpočtu videli a zhodli sa unisono: „Ani len hrubé čísla, žiadne podklady a prezentácia s faktickými chybami“ (Jozef Uhler – šéf Pravicového klubu). „Dosiaľ finančná komisia nedostala žiadne podklady a ani prezentácia, ktorá sa uskutočnila, nám nedala do rúk dokonca ani záznam tej prezentácie.“ (Ján Budaj – šéf finančnej komisie). „Je najvyšší čas, aby sa primátor prestal správať, ako keby bol vo vlastnej súkromnej firme“ (Martin Borguľa – šéf Klubu pre Bratislavu). K týmto vyjadreniam sa pripojili aj lídri ďalších dvoch klubov Rastislav Žitný (klub Most Híd) a Katarína Augustinič (Bratislava Inak). Bez rozpočtu je mesto v provizóriu, ale to je v sieti všetkých problémov problém malých rozmerov. Pripravovaný rozpočet bude mať v porovnaní s tým predchádzajúcim mnohé škrty…
„Šetriť začíname od seba, primátor ani viceprimátori nedostanú pridané na plate, poslanci majú nárok na odmeny, ale vyzývam ich, aby si ich vzhľadom k finančnej situácii mesta nevyplatili. Šetriť ale musíme všetci, ak nechceme dostať mesto do nútenej správy.“ Tento TOP výrok Iva Nesrovnala dáva slovu „šetrenie“ úplne nový význam a rozmer – po slovnom spojení „šetriť začíname od seba“, by sa dalo čakať, že primátor nebude poberať plat, ktorý mu poslanci (s výnimkou Milana Vetráka) schválili a že zo sumy 4 500 eur/mesiac značnú časť obetuje v prospech dlhov a mesta. Presne tak ako to žiada od zastupiteľstva. Nesrovnalovi predsa nemôže primárne ísť o financie a zárobok, stačí na to logickú optiku.
Nesrovnalova kampaň na primátora stála minimálne 200 000 eur (túto cifru priznal, hoci pochybnosť o výške sumy je namieste) z vlastných prostriedkov (!!!). Nepotreboval žiadnych výrazných donorov, sponzorov.. Ak ročne zarobí v pozícii primátora brutto 54 000 eur, za celé volebné obdobie 216 000 eur, po zdanení je táto výsledná suma zhruba o tretinu nižšia – cca 140 000 eur. Ak niekto ÚMYSELNE PREROBÍ za štyri roky 60 000, ročne 15 000 eur (pol melóna v slovenských korunách), nemôže byť celkom v psychokondícii…
Slovo šetriť znamená u primátora – nezvýšiť si plat. Časom zrejme rátal s možnosťou jeho navýšenia, ale urobil „v slovnej rovine“ hlboké ľudské gesto, že si príslušnú mzdu za kalendárny mesiac zmrazí. Vo výkladovom ponímaní sa v tomto s primátorom rozchádzame, pretože pojem šetrenia si predstavujem ja osobne inak. Rozhodne nie na poslancoch a zamestnancoch Úradu. Poslanec dostáva mesačnú paušálnu odmenu 400 netto (ak je pravda zároveň členom minimálne dvoch komisií), úradnícky referent je na tom ešte horšie – jeho plat sa pohybuje od 600 do 700 eur v hrubom. Poslanec (nie je zamestnancom Úradu) si musí naštudovať (mal by) všetky body programu na úkor voľného času, pretože má aj svoje civilné zamestnanie. Navyše rokovania sú v čase pracovného týždňa (dochádza tak k ušlej mzde, ktorú si poslanci v minulom volebnom období s výnimkou dvoch neuplatňovali). Ak si teda odrátame náklady, odmena je symbolická – napríklad v meste Prešov sú odmeny pre poslancov vyššie.
Preto je primátorovou drzosťou vyrukovať s podobnými výzvami o šetrení na nesprávnom mieste, na ľudských zdrojoch. Ale istú logiku mi to predsa len dáva – mať piatich poradcov nie je rozhodne lacný špás. A dostatočne uspokojiť potreby každého člena svojho bohatého volebného tímu takisto nie. Vďačnosť sa totiž zatiaľ u Nesrovnala nosí, len musí byť v modrom....
Akiste, kritizovať dokáže každý, múdru radu poskytne málokto. Nečudoval by som sa ale poslaneckému zboru, ak by na prácu nového primátora reagoval zdržanlivo. Nesrovnal si totiž svojimi nepremyslenými výrokmi a neschopnosťou hľadať pri toľkých problémoch (Starý most, PKO, rozpočet…) účinné „systémové riešenia“ (týmto slovným spojením v minulom volebnom období Milana Ftáčnika bombardoval) znižuje kredit šikovného, schopného, ale najmä manažérsky zdatného primátora.