Nesrovnalove výstrely do tmy. . . quo vadis, Bratislava?

14. marca 2015, Jozef Havrilla, Komunálna politika

Nemá rozpočet, nemá plán verejného obstarávania, nepodpisuje záväzné stanoviská mesta, unikajú mu dôležité  termíny v procese EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie) – čím sa s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli primátorovej nečinnosti začne s výstavbou spaľovne nebezpečného odpadu v strede Petržalky. Vyhadzuje prostredníctvom svojich podriadených bez udania akéhokoľvek dôvodu desiatky zamestnancov, dosadzuje si na ich vedúce miesta svojich blízkych bez výberových konaní, čím porušuje prijaté uznesenie o Protikorupčnom minime!

Radikálne mení rozhodnutia – napriek predvolebným sľubom nevypovedal zmluvu s firmou Transprojekt, ktorá má na starosti rekonštrukciu Hlavnej železničnej stanice, prešľapuje na mieste bez akéhokoľvek systémového riešenia, ktorým sa oháňal ešte ako predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu v minulom volebnom období. Zbavuje sa odborníkov zabehnutých v procesoch, vďaka ktorým mali pritiecť do Bratislavy financie čerpané z európskych fondov. Len odídený hlavný dopravný inžinier Tibor Schlosser pritom gestoroval dopravné projekty v hodnote 300 miliónov eur. Od 1. apríla odchádza z magistrátu „šéfka fondov“ Ľubica Birasová. Kontinuita nosných projektov v meste je dnes vo veľmi ohrozenom stave!  

Hľadá spojencov v poslaneckom zbore, aby mu prešiel aspoň základný dokument mesta – rozpočet. Potrebuje 27 zastupiteľov, pretože na prijatie rozpočtu je potrebná 3/5 väčšina. V opačnom prípade sa v pomyselnom bahne svojich rozhodnutí prepadne o ďalšie centimetre smerom nadol. Preto sa stretáva so špičkami jednotlivých politických strán, aby zatlačil na poslancov prostredníctvom príkazov smerom zhora. Uspel v jednom prípade – v strane Most Híd. Dve poslankyne Izabella Jégh a Gabriela Ferenčáková dnes vystúpili z klubu, čím sa jeden z piatich existujúcich klubov v mestskom zastupiteľstve definitívne rozpadol. Deštrukčná politika nového primátora sa prejavila nielen v zamestnaneckých stavoch, kde nezostal kameň na kameni, ale už aj v poslaneckých laviciach.    

Poslal som primátorovi 8 otázok, na ktoré som chcel konkrétne odpovede. Prostredníctvom hovorkyne mi ich zaslal, na najzávažnejšiu z nich: KOĽKO ĽUDÍ PRIŠLO NA ÚRAD PO VÝBEROVOM KONANÍ? mi neodpovedal. Výberové konanie totiž dodnes žiadne nebolo.  

Chrbtom sa mu obracajú aj tí, ktorí s ním boli v minulom volebnom období v jednom košiari. Z magistrátu ľudia utekajú, lebo nevydržia sa prizerať politike, ktorú nastavil. Dva mesiace si pripravoval tabuľky s menami zamestnancov, do voľných kolóniek si písal poznámky – kedy prišiel konkrétny človek na úrad, s kým sa stretáva, akých má kamarátov – vzápätí nasledovalo: NEPOHODLNÝ – VYRAZIŤ.  

Vyhodil človeka, ktorému sa podarilo vzkriesiť občiansky aktivizmus. Po ôsmich rokoch zamknutého Ďurkovského úradu pred verejnosťou sa otvorila samospráva ľuďom dokorán. Vznikali rôzne zoskupenia, organizácie, spolky – vznikla cyklokoalícia (ktorá z rozpočtu teraz dostane len omrvinku), návštevníkom Bratislavy a samotným Bratislavčanom sa sprístupnili mestské hradby (ktoré ON znova zavrel), zmŕtvychvstala Stará Tržnica. Občania mohli rozhodovať aj o použití istej sumy financií prostredníctvom Participatívneho rozpočtu na projekty, ktoré mali zveľadiť mesto. Primátor podprogram s týmto názvom zrušil.

Áno, reč je o človekovi, ktorý sedí na radničnej stoličke. Je mužom číslo jeden v meste, ktoré zrejme upadne do nútenej správy. Ivo Nesrovnal. Jednu prioritu mu však uprieť nemožno…

Má najstráženejšie a najdrahšie parkovisko v Bratislave, ktoré monitoruje okrem otáčavej 360 stupňovej najmodernejšej kamery aj mestská polícia!

Foto:  autor

kamera 1

kamera3

kamera2