Lekcie pokory

Bol november 2009, krátko po župných voľbách…  Môj vtedajší politický bývalý kolega mi pri stole vraví: „Poď, s niekym ťa zoznámim. Chce ti zablahoželať k dobrému výsledku!“. Vstal som a zamieril na druhý koniec obľúbeného podniku. „Teší ma, že Vás spoznávam a gratulujem“, podal mi dotyčný ruku a postavil sa zo stoličky, hoci mal handicap – nohu v sadre…

Bol daždivý november 2013, krátko po mestskom zastupiteľstve… „Poď, zoberiem ťa domov autom. Je nepríjemné počasie“, ponúkol mi odvoz domov ten, čo mi 4 roky predtým blahoželal…

V prvom prípade gentlemanstvo, v druhom láskavosť a pomoc.Prosím, zapamätajte si tieto slová…

ZMLUVA S DIABLOM

23. september 2014, nedeľa, krátko po svätej omši – zmeškaný hovor. „Rýchlo príď na úrad v Karlovke, potrebujeme podpísať kandidátnu listinu“, znel príkaz „zhora“. Trielil som. Predo mnou dva papiere.. „Povedieš kampaň. Podporíme Sandtnera!“ Bol som postavený pred hotovú vec. Pozrel sa na mená kandidátov a 20-tich som ani nepoznal. A bohužiaľ, do volieb ani nespoznal.

Isto máte v pamäti komunálnu kampaň 2014 – niesla sa v znamení intríg, klebiet, úderov pod pás. Moje meno rezonovalo v negatívnom zmysle slova, lebo ja som bol ten, čo zmluvu podpísal. Dobrovoľne. Bez konceptu. Nepoučený a najmä neznalý za koho som dal ruku s podpisom do ohňa.

Spomínate, prelepované billboardy kandidáta na starostu, roky predtým vyhorené auto. Také boli dni či týždne za posledných 10 rokov krátko pred voľbami..

Jednosmerkový kráľ Dúbravky, ten, čo zamenil Park od Záhradami.. to boli ešte tie slušné výrazy, ktoré padali na moju hlavu. Ten, čo sľúbil trávnik v elektirčkových koľajiskách a opravu podchodov z mestských peňazí…Bol som bielym koňom týchto ideí. Ak sa spomenul Smer, bolo to synonymum autora tohto blogu. Nebránil som sa!… pred kým? Pred tou masou nespokojných Dúbravčanov? To sa nedá…

„NEÚSPEŠNÉ“ VOĽBY 2014

Pre nás, čo sme stáli proti nemu a jeho skupine. Proti človeku, ktorý mi blahoželal na začiatku mojej krátkej politickej kariéry k úspechu a človeku, ktorý ma nezištne odviezol v ponurom počasí.

Trvalo dlhú chvíľu, kým som spoznal aj odpoveď na poslednú otázku: to, čo robím, či robím aj správne? Som šťastný? Som spokojný? Prečo som až do takej miery ovplyvniteľný a zneužívateľný na ciele iných? Bola to moja voľba.. hovorí sa, že v každom z nás sú dvaja vlci – jeden dobrý, druhý ten závistlivý / zlý. A je na každom z nás, ktorého kŕmime. Ktorého som krmil ja , je jasné…

Prijal som polročnú ponuku v najčítanejšom denníku a zrazu mal obrovskú moc. Nad každým, nad všetkým. Moc mstiť sa. Moc ponížiť a pokoriť muža zo začiatku tohto príbehu. Nakladal som v tom čase  ružinovskému Pekárovi, Nesrovnalovi z magistrátu, koľko sa len dalo… a brúsil som si zuby aj na neho. Lenže za ten pol rok neprišla žiadna kauza, žiaden problém, žiadna sťažnosť na neho. Na človeka, ktorý nezištne pomohol roky predtým..

Misia skončená. Začal som sa venovať už len športu. Hoci odvtedy sa ešte vyskytlo „extemporé“ s výstavbou náhradných nájomných bytov Pri Kríži a spor Nesrovnal vs. On, hoci odvtedy ešte vznikol nevykomunikovaný problém s prvou dúbravskou dámou…

JABLOŇ AKO POLITIKA

Keď zasadíte jabloň, čakáte a tešíte sa na prvú úrodu. Bez trpezlivosti a dostatku slnečných lúčov to ale nejde. Keď už sa objaví prvý plod na konári, máte chuť ho odtrhnúť a ochutnať. Je kyslý.. Prvý pocit, prvý dojem je však vždy zradný. Kladiete si otázky. Urobil som hádam niečo zlé? Nedostatočne som sa o strom staral? Bol som nedochvíľny?

Rovnako je to aj s názorom človeka. Musí dozrieť, aby ste ho vyriekli tak, že si za ním budete stáť…   ja som neodolal túžbe nezrelého jablka. Nie nadarmo sa hovorí, že jablko bolo už od počiatkov symbolom hriechu.

A prečo ssom zrazu odbočil od témy s jabloňou? Neodbočil. Medzi riadkami je skrytá metafora. Kto ju nenašiel, napoviem – starostlivosť o strom je ako spravovať obec. Len trpezlivosť, čas a dostatok svetla spraví z jablka želaný produkt. Ani jedno z toho som nemal. Moje jablká nedozrievali. Ak Vám rastú iba „plánky“ – strom musí dole. Rovnako v mojom prípade – politika. Nebol som v nej prínosom, nebol som v nej šťastný a priniesla mi viac škôd. Skončil som s ňou a začal vnímať to, čo som predtým cez prizmu hnevu a závisti nevidel.

Úspechy. Dúbravka kvitla, svietila, zrodila prvé plody. Tie, ktoré Dúbravčanov tešili a obec zmenili. Už bez silných okov – príkazov z politbyra – slobodne, sa začal otáčať aj môj názor. Bez dôležitých esenciíí – šťastia, spokojnosti, pokojnosti a hriešnych priziem – som zrazu aj ja začal vnímať svet pestrofarebnejšie.

Nadpis tejto state  nemá len jeden metaforický význam. Koniec politiky nie je len mojim osobným postojom. Koniec politiky je aj všeobecný. Blížia sa komunálne voľby a v Dúbravke vládne mier. Pozrite sa na Petržalku, Ružinov, ďalšie mestské časti… U nás? Žiadne útoky, agresie, nevraživosť, podpásovky, urážky, trestné oznámenia… Otázka, čím to je? – je nesprávna. Kým to je.. Ním.

EPILÓG

Ani raz som nespomenul v tomto blogu jeho meno. Myslím, že by to bolo zbytočné. Viete o koho ide. Zaslúži si moje verejné úprimne ospravedlnenie. Môžete mať novinársku moc s jedovatým perom, môžete byť ovplyvňovaní jednostrannými „názormi“, ale nie nadarmo sa hovorí, že najlepším lekárom na všetky tie negatívne diagnózy je ČAS.

On si zaslúži, aby si tento môj názor prečítalo čo najviac ľudí. Dúbravčania ho poznajú a vy ostatní z rôznych kútov Slovenska? Prajem Vám, aby ste mali rovnako pracovitého starostu. A najmä ČLOVEKA- Nedávno som sa stretol s názorom, že starosta je taký – akí sú jeho občania. Ak by platil tento vzorec – potom to s Dúbravkou aj na ďalšie štyri roky vyzerá veľmi optimisticky.

Gentlemanstvo, láskavosť, pomoc.. – spomínate si na tie slová z úvodu? Pre mňa sú to dôležitejšie ingrediencie ako opravená cesta, zasadená lavička, či o parkovacie miesto navyše. Každý z nás urobí v živote chyby. Ja som ich spravil dosť a úprimne ich viem aj priznať. Hovorí sa, že keď spraví človek dvakrát tú istú chybu za sebou, už sa z chyby stáva VOĽBA ČLOVEKA.

Každý hlas v urne má rovnakú hodnotu, ale sú hlasy od rodinných príslušníkov, susedov, hlasy od sympatizantov a potom hlasy, ktoré prešli názorovým vývojom. A tie sa získavajú najťažšie. Stoja najviac driny, aby ste ho získalii. A tú drinu si ON naplno „odmakal“. ON – Martin Zaťovič.