Lekcie pokory

Pred niečo vyše rokom, keď som ešte dral poslanecké lavice v bratislavskom parlamente sme na januárovom zasadnutí mestského zastupiteľstva schválili niečo, čo možno nazvať slovenským unikátom, raritou v podobe tzv. poslaneckých priorít v najdôležitejšom dokumente každej samosprávy – v rozpočte mesta. Na túto kapitolu sme schválili 1 370 000 miliónov eur pri bežných výdavkoch a ďalších 836 tisíc € na kapitálové výdavky.

Preložme si túto skutočnosť po lopate pre čitateľov, ktorí ekonomicky nie sú až takí zdatní, resp. rozpočet a komunálna politika ich príliš nezaujíma. Každý poslanec z celkového počtu 45 dostal k dispozícii 49 000 eur. Samozrejme, nie na ruku, ale mohol s nimi manipulovať a investovať ko uznal za vhodné. Váčšina z nás sa rozhodla túto sumu použiť pre svoju mestskú časť, čo je logické, pretože práve od tamojších obyvateľov sme dostali poslanecký mandát.

Boli ale aj takí, ktorí svoju sumu rozdelili pre celú Bratislavu. Napríklad súčasný primátor Ivo Nesrovnal, práve za tento krok ho chválim. Predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu v parlamente sa rozhodol, že svojich 49 000 eur rozdelí pre právnické i fyzické osoby na odstraňovanie poškodených fasád budov grafitmi, teda nelegálnymi sprejovými výtvormi. Pre korektnosť a transparentnosť preto bola vytvorená komisia, ktorá vyhodnocovala žiadosti občanov a firiem z celej Bratislavy. V komisii som sedel ja, nezávislý poslanec Oliver Kríž z Petržalky, prvá námestníčka primátora Viera Kimmerlingová, Ivo nesrovnal a zástupcovia magistrátu. V priebehu 4 mesiacov sme posúdili možnosti a prerozdelili sumu pre takmer 40 subjektov. Zároveň sme prijali návrh, aby aj do ďalších rozpočtov bola zakomponovaná minimálna sumu 50 000 eur, aby sme mohli pokračovať v čistení Bratislavy.

Len tak pre zaujímavosť, svoj podiel z poslaneckých priorít som venoval Základnej škole Pri kríži na absolútnu rekonštrukciu sociálnych zariadení, WC, ktoré boli v dezolátnom stave. No a niet lepšej investície, ako pomôcť deťom ku kultúrnejšiemu prostrediu. Mimochodom, tejto škole v Dúbravke sme pomohli aj pri odstraňovaní grafitov.

Prešiel rok a o rozpočte sa začalo znova nahlas hovoriť, už bez mojej účasti, keďže vo voľbách do mestského parlamentu som skončil prvý pod čiarou. Poslanci, zväčša noví, očakávali, že nový primátor začlení do rozpočtu opäť poslanecké priority, ktoré priniesli pozitívne odozvy a reakcie. Každá mestská časť si totiž mohla vypomôcť slušnou sumou. Lenže práve pri téme rozpočtu si Ivo Nesrovnal poštval všetkých poslancov naprieč celým politickým spektrom. Do rozpočtu zakomponoval len tie svoje priority, predvolebné, aby ukázal, že sľuby plniť vie. Návrhy poslaneckého pléna skončili v „ľufte“. A to poriadne rozvírilo hladinu. Pretože len pár dní predtým na oficiálnom brífingu sa Nesrovnal nechal počuť, že Bratislavu určite v spolupráci s poslancami neprivedie k finančnému kolapsu. Že to nedopustí za žiadnu cenu. Dobre čítate, v spolupráci s poslancami. (Inak sa to, mimochodom ani nedá, lebo návrhy uznesení schvaľuje poslanecké plénum). Na spoločnom stretnutí o niekoľko desiatok hodín neskôr už mestskému zastupiteľstvu pri rozprave o pripravovanom rozpočte ukázal vztýčený stredný prst.

Do rozpočtu pre priority poslancov ani cent – znel jasný odkaz!. Poslancov poslal do teplých krajín, dokonca im odporučil v rámci šetrenia, aby sa vzdali odmien. Poslancov to samozrejme pobúrilo a na sociálnych sieťach sa objavili od niektorých aj nelichotivé prívlastky pre primátora – zrodil sa nový diktátor, primátor zošalel, a podobne…

Iva Nesrovnala poznám viac než štyri roky. Aj pri našej spoločnej konverzácii často strieľal od boku, nemal presné informácie, ale pri televíznych dialógoch nebol čas prichytiť ho pri fabulovanej, často nepresnej odpovedi. V zastupiteľstve si často nebral servítku pred ústa a primátora Ftáčnika častoval jedovatou slovnou pyrotechnikou. Síce nie nebezpečnou, ale ani nie zábavnou. Ivo Nesrovnal teraz rozpráva pred kamerami, ako zdedil obrovský dlh 212 miliónov eur, ale pýtam sa. Kto bol na Magistráte mužom číslo 2 ? Kto bol šéfom finančnej komisie ? Kto bol predsedom najsilnejšieho klubu v parlamente ? Kto zastavoval a brzdil predaje majetku, ktoré pýtali obrovské financie na sanáciu a údržbu, hoci boli nevyužité ? Kto negoval akékoľvek snahy ozdraviť a naplniť mestskú kasu ?

Žiaľ, Nesrovnal sedel, kritizoval a nepodával pomocnú ruku radničnému šéfovi. Osud tak chcel, aby mu dal po voľbách možnosť vyskúšať si túto pozíciu a spravovať mesto tak, aby boli všetci spokojní. Mal možnosť vybrať si team ľudí, expertov na komunálnu politiku, a znova sa pýtam. Aké schopnosti a skúsenosti má taký riaditeľ magistrátu Martin Maruška, poradcovia Ježovica a ďalší, ktorí sa doteraz hýbali vo veľkej politike ? Veľká a komunálna politika je fest sakramentský rozdiel. Už v minulom blogu som písal o názorových premenách Iva Nesrovnala o 180 stupňov. Teraz by som sa iba opakoval. Mrzí má však to, že si rozbíja korektné vzťahy s poslancami. De facto mi to môže byť šum a fuk, ale na Bratislave mi záleží. Rovnako mi záleží na tom, aby mesto spravovali odborníci a nie ľudia, ktorí oklamali voličov nálepkou NEZÁVISLÍ.

Neustále budem mať pod drobnohľadom účinkovanie nového primátora a jeho dzurindovsko-miklošovského top teamu, tak ako on striehol na Ftáčnikove kroky, budem tak robiť aj ja, pekne zo závetria a zákulisia s informáciami, ktoré sa mi hrnú aj od anonymov deň čo deň. Viem, že Ivo Nesrovnal nie je človek na správnom mieste. Viem, že jeho predvolebné sľuby nedokáže naplniť, nemá na to financie, stráca dôveru poslaneckého zboru. Ocitá sa v pozícii osamoteného vojaka v poli. Je jasné, že z Bratislavy nespraví Viedeň, ani Helsinki, ani Mníchov, ale obávam sa, že z Hlavného mesta urobí Devín a mesto, ktoré sa bude iba zadlžovať a stane sa strediskom lacného výpredaja nehnuteľnosti.