Lekcie pokory

Trúfam si smelo napísať, že slovenský parlament dosiaľ nikdy v histórii nebol tak využívaný a zneužívaný na propagáciu nových politických subjektov, ktoré samozrejme mandát v predčasných voľbách (v marci 2012) od občanov Slovenskej republiky dostať nemohli, ako v posledných týždňoch, či mesiacoch. Nadväzujem tak na predchádzajúci blog o voľnom a imperatívnom mandáte, o ktorom začal nahlas uvažovať jeden z mala verných členov SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Ten vyzval svojich, dnes už bývalých kolegov – utečencov, aby vrátili poslanecký mandát a uvoľnili miesto pre náhradníkov, ktorí (možno zo zotrvačnosti alebo naivnej viere v svetlejšie zajtrajšky) stále držia stranícku knižku kedysi najsilnejšej pravicovej strany..

Poďme ale najprv na výpočet poslancov, ktorí v rekordne krátkom a rýchlom čase (v tomto zatiaľ iba dva a polročnom volebnom období) zmenili pragmaticky politickú príslušnosť. Nerozpakovali sa nad tým, že do parlamentu sa doviezli na chrbtoch pôvodných strán, ktorých kandidatúru zo zvoliteľných miest prijali s radosťou a úsmevom na tvári… Jednoducho zrátali si jedna plus jedna, pozreli na preferencie, „zbalili švestky“, zamávali svojim predsedom a zdúchli z poslaneckých klubov. Logicky aj zo svojich alma mater, vzápätí v super zrýchlenom móde posilnili nové subjekty.

Tie zrejme v klamlivej viere možnej veľkej zmeny, nového vetra, nádeje a so želaním rýchleho pravicového zmŕtvychvstania, silnej konečne vzájomnej a aj úspešnej spolupráce (viď župné voľby 2013 a komunálne voľby 2014) a s heslom: my sme nová, najlepšia pravica, aká tu kedy bola ani len netušili, ako rýchlo naplnia svoje štruktúry na tých vrchných miestach. No a tých nových strán s takmer identickým programom vzniklo asi toľko, koľko rastie húb na jeseň po výdatnom daždi.

Poďme ale na mená, ktoré už v pôvodných kluboch nenájdete (zo šiestich klubov fungujú už len štyri- minimálny počet na vytvorenie klubu je 8 poslancov):

SDKÚ-DS (zanikol 19.11.2014 v zmysle zákona č.309/2013 Z.z.) – klub opustili  Mikuš, Jurzyca, Novotný, Žitňanská, Beblavý, Dzurinda, Miklóš, Fedor, Vášáryová – zostali dvaja !!!: Frešo, Kaník (minimálny počet existencie klubu je 8 poslancov)

SaS (zanikol 8.10.2014 v zmysle zákona č.309/2013 Z.z.) – klub opustili: Miškov, Kollár, Krajcer, Chren, Droba – zostali šiesti: Mihál, Galko, Osuský, Kiššová (nahradila europoslanca Sulíka), Poliačik, Nicholsonová

OĽaNO – klub opustili: Hlina, Huba, Ritomská – zostali 13

Most-HÍD – klub opustila: Pfundtner

KDH – klub opustili: Lipšic, Žitňanská (tá sa neskôr stala europoslankyňou)

Dvaja poslanci – Radoslav Procházka (bývalé KDH) a Andrej Hrnčiar (Most-HÍD) sa poslaneckých mandátov korektne vzdali !!!!

Jediným poslaneckým klubom, ktorý zachoval od svojho zvolenia status quo je politická strana SMER-SD…  

Motív drvivej väčšiny odídencov je aj najmenej pozornému divákovi politickej scény jasný – klesajúce preferencie pôvodných strán, postupné vnútorné, interné hnitie a neschopnosť byť adekvátnou a účelovou opozíciou v súčasnom parlamente. Keďže pravicové strany jednoducho nemajú program, ktorý by úspešne sekundoval a aj spolupracoval v istých aspektoch s tým vládnym, bojujú inými zbraňami. Neštítia sa toho, aby do súboja s vládnou garnitúrou a legislatívnou presilou v parlamente použili ľudský štít, občanov na demonštrácie, aby kydali kýble špiny…

Takzvané mladé politické pušky (Sulík, Hlina, Lipšic, Matovič) s momentálne nízkopercentnými preferenciami (tie by ich späť do NR SR vo voľbách nedostali) Vám na početných demonštráciach nepovedia nič o znižovaní zdravotných odvodov pre menej zarábajúcich, neinformujú Vás o druhom sociálnom balíčku, o znížení nezamestnanosti, o konsolidácii verejných financií, o pochválnych správach Európskej komisie či OECD, kde patríme medzi najúspešnejšie krajiny  Nie, to sa nedozviete. Dozviete sa len to, čím Vás chcú spomínaní politici naháňajúci predovšetkým voličský potenciál a tým pádom aj vyššie volebné percento, ohúriť. A dokonca, neštítia sa to robiť ani na pôde parlamentu.

V priestoroch NR SR sa organizujú tlačovky vo veľkom, aby dávali do povedomia svoje nové subjekty. Už tento krok je nekorektný a nemorálny. Parlament je doslova zneužívaný! V poriadku, ak sa nezaradený poslanec ( nazvime ho utečenec) vyjadruje k zákonu, k aktuálnej problematike, ale aby si robil PR nového subjektu??? Nehorázne. Hlina tak nemá problém prezentovať svojich Občanov. Len v posledných mesiacoch ohlásili vznik ďalšie nové strany – SKOK Juraja Miškova, SIEŤ Rada Procházku (ten sa síce mandátu slušne vzdal, ale dôstojne ho zastupuje Miroslav Beblavý). Daniel Lipšic môže veselo bez bázne a hany propagovať stranu NOVA.

Každá organizácia tlačovej konferencie si vyžaduje isté náklady na energiu, na prenos dát, technický servis, prípadne občerstvenie. Pýtam sa, kto platí tento servis nezaradených poslancov, ktorí takto propagujú svoje novovzniknuté strany? Vrcholom drzosti je, ak sa pri týchto tlačovkách objavia za poslancami reklamné bannery s logami strán. Je to doslova a do písmena okrádanie parlamentu a preto verím, že súčasný predseda NR SR, Peter Pellegrini, určí prísne pravidlá pre mimoparlamentné strany, vyvodí dôsledky a určí napríklad cenník za prenájom priestorov a technického zabezpečenia. Už len voči ostatným je to totálne nekorektná hra. A to už si nechcem predstaviť, keby bola pravica v rozklade pri moci. To by bol chaos, parlamentná anarchia a určite po štvrtýkrát aj predčasné voľby. Pripomínam, že zakaždým boli, keď boli v opozícii sociálni demokrati.