Lekcie pokory

Slovenská politická scéna možno okrem malých straníckych otrasov nezaznamená v tomto roku žiadne zemetrasenie, ktoré by zmenilo itinerár dôležitých naplánovaných udalostí. Premiér Robert Fico definitívne potvrdil, že žiadne predčasné voľby sa konať nebudú a vláda splní svoju štvorročnú misiu až do konca. Takže v štatistike „položenia vlád“ naďalej vedie pravicové spektrum 3:0.

Myslím si, že je to dobrá správa aj pre subjekty od stredu napravo. Majú rok na to, aby sa skonsolidovali, dotiahli svoje vízie do úspešne pripraveného volebného programu, no a partia Sulík, Lipšic, Matovič majú priestor na to, aby sa dohodli na volebnej koalícii, s ktorou budú všetky zainteresované strany spokojné. Hoci vo včerajšej vzájomnej diskusii jeden z členov SaS, súčasný poslanec NR SR a môj bývalý kolega Martin Poliačik napísal, že: „krája sa tu prasa, ktoré ešte ani len z dvora odchytené nebolo, priatelia. Toto sú špekulácie, ktoré s reálnym stavom rokovaní nemajú nič spoločné“.

To prasa ale tuší, že jeho život sa stenčuje a s určitosťou padne na oltár v rámci sebazáchovy strán ponevierajúcich sa hlboko pod piatimi percentami, ktoré sú bránou do parlamentnej spoločnosti. Sulík s Lipšicom už brúsia za válovom nože, brúsia… Vedia totiž veľmi dobre, že ak nenastúpia do výťahu s liftboyom Igorom Matovičom, na Hradný vŕšok sa nevyvezú. To je jediná cesta, ako si zachovať status – poslanec. Preto ak chcú k pomyselnej spoločnej zabíjačke, musia zvoliť cestu kompromisu a koaličnej spolupráce…. Matematika je exaktná veda, presná a jasná…

Matovič má z triumvirátu politikov jasne navrch a môže manévrovať. Má na to vďaka preferenciám najväčšie pole. Hoci mohol by vrátiť Sulíkovi požičané aj s úrokmi. Takto pred štyrmi rokmi ho totiž z poslaneckého klubu SaS vyhodil práve predseda parlamentu a šéf liberálov. Sulík ho „odpojil“ pre jeho postup pri hlasovaní o koaličnom návrhu novely zákona o štátnom občianstve, pri ktorom presadil spolu s opozíciou (vtedajší SMER-SD) zásadný pozmeňovací návrh. To malo za následok stiahnutie novely. Vyhodiť niekoho za vlastný názor, to chce riadny kus chladnokrvnosti. Ale Sulík s tým nemal problém.

Neverím, že Matovič Sulíkovi tento krok odpustil, ale v rámci pragmatizmu na „ujmu z minulosti“ radšej pozabudol a nevyťahuje ju na verejnosť. Občan totiž veľmi rýchlo zabúda a na tento delikt si pri voľbách možno ani nespomenie. Matovič je dobrý stratég, má „skvelé nápady“, je inovátorom politickej kultúry. Ak si čosi zaumieni, ide tvrdo po tom, Nemá problém vysypať poslancovi SaS Poliačikovi injekčné striekačky na hlavu počas zasadania parlamentu,

bez problémov odparkuje svoje vozidlo na zakázanom (prechod pre chodcov) a nebezpečnom (električková trať lemovaná s cestou) mieste, kde môže spôsobiť značné materiálne škody pri možnej havárií,

rád používa pri svojich prejavoch rôzne formy transparentov hanobiacich prácu vládnej strany a dokonca neváha zosmiešňovať maketami ani samotného predsedu vlády

a ešte radšej loví hlasy svojich kolegov a potom ich posiela na detektor lži. Procházkovi takto zlomil väz i dostatok preferencií jeho Siete, do ktorej sa kandidát na prezidenta lapil ako prváčik na Základnej škole….

Matovič ide za svojim cieľom spomedzi všetkých opozičných politikov ako buldog – pretože jeho jedinou túžbou je poraziť Fica, poraziť Smer a vládnuť. Ak sa mu to nepodarí, odíde vraj (podľa mediálnych informácií) úplne z politiky. Na to, aby vládol však potrebuje aj spojencov. Procházka si s Matovičom už ani nepozdraví, spoluprácu s lídrom štvorčlenného hnutia OĽaNO si nevie predstaviť ani predseda Most-HÍD Vojtech Béla Bugár. Matovičovi tak neostáva nik iný po ruke ako ten, čo ho vyhodil z klubu  a ten, čo polial nespokojný dav pri januárových protestoch 2012 proti „gorilám“ ľadovou vodou…

Nielen v komunálnej, ale aj veľkej politike je pravicová politika bez idey a totálne rozglejená. To sme ešte nespomenuli ďalšie animozity medzi SaS a KDH (kresťanskí demokrati o spolupráci s liberálmi nechcú ani počuť). Zaujímavé je aj vyjadrenie šéfa Novy Daniela Lipšica, ktorý na otázku prečo došlo v jeho strane k zníženiu frakcii z troch na dve a tým pádom de facto prišlo aj k odchodu liberálov z jeho strany, lakonicky poznamenal, že sa neúspešne domnieval o úspešnej spolupráci dvoch frakcií – konzervatívcov a liberálov. Spoluprácu Novy s SaS si však do volebnej kampane vďaka lepidlu zvanému  „protikorupčný boj“ predstaviť zrazu vie. No, nie je zrejme liberál ako liberál, ale v tomto prípade účel jednoznačne svätí prostriedky. Dostať sa k válovu…  

Akú úlohu zohrá v tomto pravicovom chaose najväčší zabávač Alojz Hlina so svojimi Občanmi, nevedno. Možno aj on sa vopchá na kandidátku, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou bude skladať ako hlavný mozog tímu Igor Matovič. Mimochodom Matovič vs Hlina to je kapitola sama o sebe. Nadávať si spoločne do chrapúňov a potom stáť na jednom pódiu, hmmm, to chce minimálne Oscara, alebo je naozaj politika také veľké divadlo, kde si do kamier vynadáte do vyvrheľov a po zhasnutí reflektorov zájdete spolu na pivo?

Rovnako nevedno, komu pokradnú voličov novovznikajúce strany Šanca a SKOK! (mimochodom, táto partaj mi je z pravicových subjektov najsympatickejšia – to len na okraj, aby som len „nepľul“ všade navôkol  jedovaté sliny – Juraj Miškov je podľa mňa najschopnejší pravicový politik, ktorý by dokázal ponúknuť alternatívu sociálnej demokracii). Všetky tieto rozopry potvrdzujú jedno nepísané, ale o to pravdivejšie pravidlo – kde sa dvaja bijú, tretí víťazi. V tomto prípade je to Smer-SD, lebo, ak pravicová atomizácia voličov bude pokračovať aj tento rok a slovné ataky budú mať tendenciu stúpajúcej krivky, pravicový sektor nikdy nezloží vládu. Úplne najpohodlnejšie riešenie by bolo, keby Smer-SD získal také percento, po ktorom by všetky matematické počty kresiel by boli zbytočné. Igor Matovič by z politiky odišiel s poriadnou volebnou fackou a tým pádom by aj OĽaNO bolo bez neho polomŕtve. Ak to myslel vážne, musel by sa vzdať aj poslaneckého mandátu. A možno práve na to čakajú v závetrí skúsení harcovníci Sulík s Lipšicom. Boj o lídra koaličného zlepenca OĽaNO-Nova-SaS by sa tak zúžil na dvoch..

Tak či onak, ak by Robert Fico vyhral voľby a pokračoval by na pozícií predsedu vlády, prepísal by históriu slovenskej politiky. Stal by sa najdlhšie vládnúcim premiérom. Zatiaľ sa o tento primát delí s bývalým predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom, ktorý šéfoval exekutíve osem rokov. Myslím, že je to dosť silná motivácia aj pre predsedu sociálnych demokratov, aby v načatom pokračoval ďalej. 

(ilustračné foto: agentúry TASR, SITA, hnonline.sk, aktuality.sk, topky.sk)

P.S.: Ak som Vás týmto článkom nepriviedol do stavu „vývrtky“, prosím o jeho zdieľanie a ako reakciu v podobe spätnej väzby, kliknite, prosím na like (páči sa mi to). Vďaka.

P.S.2: Tento blog nie je mlátením už dosť omlátenej témy, ale je reakciou na včerajšie dva najzaujímavejšie výroky dňa – I.Matovič: Ak vyhrá Smer, v politike končím! R.Fico: Predčasné voľby nebudú!