Lekcie pokory

Sem tam sa zapojím do diskusie na sociálnych sieťach, ak je k čomu a ak to má aj význam. V rámci predvolebného boja o štvorročné permanentky k wellness parlamentným korýtkam surfujem po oficiálnych stránkach jednotlivých subjektov. V snahe zistiť, aké vizuálne kaleráby tlačia kandidáti možným voličom do hlavy…

Nevynechávam ani strany, ktoré sa pohybujú na úrovni hodnoty (hladiny) po troch skonzumovaných pivách s dvoma borovičkami. Hovorím im, promilové straničky. Vízie utopistické, program pol na pol nedotiahnutý, budovateľské gestá – zjednodušene komparz, ktorý dáva predvolebnému boju humoristický nádych. Ale čert to ber, právo kandi

Volebný program strany v kóme. Na viac nevydalo..

dovať má podľa ústavy každý. Rešpektujem to.

Ale k veci. Čo ma najviac zaujalo a prekvapilo, hoci som to očakával, je totálny prepad strany, ktorá to s reformami myslela pred 15 rokmi dobre, akurát nedotiahla tú fiškálnu a podpísala sa tak pod výrazné regionálne rozdiely. Bohatý západ – chudobný východ.

Reč je o modrých, ktorí sa dokázali rozštiepiť ešte na menšie častice ako atóm. A to je primát na slovenskej politickej scéne v celej histórii unikátny. Vrátim sa k diskusii. Pod jeden z príspevkov na FB stránke tejto strany som napísal skutočne slušný komentár: Nie je tragédiou, ak sa strana prepadne do suterénu, lebo nižšie je ešte peklo. Tragédiou je, ak komunisti (KSS) predstihnú v prieskumoch donedávna najsilnejšiu politickú pravicovú stranu (SDKÚ-DS).

Komentár vydržal len necelý deň. Sám veľký a jediný Pavol Frešo ho zlikvidoval a znemožnil za tento drzý názor ďalšie prispievanie autora týchto riadkov. Nie, svet sa mi nezrútil a nekotúľali sa mi ani slzy veľké ako hrachy po lícach. Práve naopak, zasmial som sa nad „prijímaním“ názorov a kritiky, ktoré sa nezhodujú s myšlienkami a ideologickým pochodom Pavla Freša.

Fantázii sa medze nekladú. Strana už nemá prakticky okrem svojich vlastných členov ani jedného sympatizanta, za to, škodoradostných pribúda ako húb po týždňovom daždi…

Nestalo sa nikde v Európe, aby strana, ktorá bola v historickom meradle časovo najdlhšie pri moci (vo vláde) skončila takýmto hanebným spôsobom na smetisku, hneď vedľa HZDS. Skutočne nikde. Čím boli strany staršie (v celoeurópskom kontexte), tým mali pevnejšie postavenie v krajine. Toto ale pre „modrých“ neplatí. Nielenže zo strany poutekali aj upratovačky a vrátnici, ale osamotený predseda Frešo už stratil aj súdnosť. Ľudí balamutí zmenami, no s opačnými názormi bojovať nedokáže. Budiž…

Reforma verejnej správy, strojca konca mečiarizmu… na to sa nezabudne. Rovnako ako na kauzu Daňový úrad, platinové sitká. Parte s dátumom 5. marec 2016, vypíšu voliči už o niečo vyše 2 týždne. Epitafom nebude motto UŽ BEZ FICA, ale už bez tých, ktorí sa pri válove dostatočne nažrali.Až prežrali. Nesporne, jeden finančný kohútik (BSK) bude ešte do župných volieb k dispozícií. Posledný potom zhasne…