Lekcie pokory

Hneď na úvod si prezrite tieto fotografie, ktoré vznikli v rôznych prostrediach, pri rôznych vyhláseniach, ale v takmer identickom termíne – nedávno….

„Ten štvrtý nám už nechýba, preto tu nie je“, ako keby chcel poukázať líder Novy Daniel Lipšic na absenciu štvrtej mladej pušky..

Trio L+S+M – lídri dvoch strán a jedného hnutia (každý z nich má primát – Lipšic najnižšie percento, Sulík najmenej členov a Matovič nemá stranícku štruktúru)

Tri mesiace predtým stáli „mladé pušky“ pred bleskmi fotoaparátov takisto v jednom šíku, akurát ich bolo o jedného viac… (opäť v dvoch nezávisle na sebe organizovaných „protestoch“)

V plnej zostave… tak ako sme ich videli počas novembrových a decembrových demonštrácií i pri spoločných tlačových konferenciách,,,

To, že medzi 3 poslancami a 1 europoslancom bude škrípať spolupráca aj vzhľadom na predchádzajúce animozity, sa potvrdilo – nečakane veľmi rýchlo

Prečo namiesto štyroch pušiek mieria na Smer už len tri? 

Ak sa v novembri začala kreovať skupina lídrov, ktorých spájal akurát jeden jediný spoločný motív – a to boj proti korupcii a vládnemu Smeru-SD – vznikali všelijaké fámy. Hovorilo sa o vytvorení akejsi koalície, ktorá by mala byť alternatívou voči politike sociálnych demokratov. Vznikali dohady o spoločnej kandidátke, o spoločných postupoch pri organizovaní mítingov pre nespokojné „masy“ slovenských občanov.

Najiniciatívnejší zo štvorky, ktorá sa nechala titulovať slovným spojením „mladé pušky“ (jedna z nich paradoxne pôsobí v politike 20 rokov), bol nezaradený poslanec Alojz Hlina (nezaradený preto, lebo na truc vystúpil z poslaneckého klubu OĽaNO a nezabudol si popritom vymeniť s lídrom tohto hnutia Igorom Matovičom zopár šťavnatých oslovení hodných k borovičke a pivu v štvrtej najnižšej cenovej skupiny pohostinských zariadení). Napriek týmto skúsenostiam, „borci“ znovu spojili sily, aby zmohli silného soka a zoťali mu čo najviac hláv. Keďže vlastnými silami (programom, víziami, spoluprácou na parlamentnej úrovni, vnútornou synergiou) to nedokázali, zobrali si útočný štít – bezbranného občana.

Organizovanie protestov a skandovaný potlesk so srdcervúcimi heslami cca dvoch tisícok občanov sa Hlinovi zapáčilo, a keďže s jedlom rastie chuť, hotoval ďalšie prekvapenia. Najprv na Silvestra dotiahol pred hotel Kempinski (sídlo J§T) v River Parku  „masu“ štyroch desiatok občanov, aby informoval, že minister dopravy Ján Počiatek je zlý minister. Ani po tomto totálnom neúspechu nestratil chuť do ďalších politických vylomenín. O necelý týždeň neskôr vysypal pred sídlo Národnej diaľničnej spoločnosti tonu chemickej posypovej soli. Pripomínam, tej najlacnejšej, ktorá vydrží len do mínus šesť stupňov (za 126 eur). O tom, aké faux pas si pri jeho „výpočte“ ušetrených financií pre štát pritom spôsobil, som už v minulom blogu dopodrobna písal. (http://vikhean.blog.pravda.sk/2015/01/06/hlinova-sol-nad-zlato-alebo-ako-sa-komediant-sekol/)

Kým dovtedy Hlinove akcie podporovali aj zvyšní traja „buditelia národa“, tentoraz tak tomu nebolo. Všetci dali ruky od Hlinu preč! Verejnosť a ani média tomuto detailu neprikladali žiaden význam. Význam neprikladali ani tomu, keď sa pri improvizovanej tlačovej konferencii v priestoroch Národnej rady SR pri kauze „Pavlis a jeho odvolanie“ postavili pred mikrofóny iba traja zo štyroch lídrov. Možno si poviete: „to je iba náhoda, možno bol Hlina v tom čase služobne mimo, možno nemal čas, možno…“  

Možno však v tomto prípade neexistuje! Nebudeme fabulovať, čo viedlo Lipšica s Matovičom a Sulíkom k tomu, aby od seba odvrhli Hlinu. Zrejme jeho nevydarené eskapády a pokusy napodobniť 17. november 1989, zrejme nepovšimnutý a možno kolegami ignorovaný politický potenciál. Bol som zvedavý na reakcie Alojza Hlinu, no a tie, čuduj sa svet, nenechali na seba dlho čakať.

Keď Hlinu žerú mrle a cíti krivdu, pustí si jazyk na špacír a vyklopí všetko, čo má na duši. Partizán by bol z neho, veru, slabý. Rany, ktoré sa po vzťahu s Matovičom pomaly ako tak (možno naoko pre verejnosť) hojili, opäť rozjatril blogom, v ktorom nenechal na lídrovi OĽaNO ani nitku suchú. Našiel si zámienku na mediálnu pomstu a poď ho do kritiky: „ako OĽaNO znásilní referendum“ !

Corpus delicti (telo dôkazom) rozbitej štvorky!

O ďalšom referende totiž uvažuje Igor Matovič nielen vo svojej poslaneckej (odpočúvajúcej) klubovni, ale už aj dosť hlasne na to, aby echo zaznamenali aj jeho „politickí kamaráti“. „Podľa mňa je nekorektné, keď politické strany míňajú peniaze od štátu na zber podpisov na referendum, ktoré bude stáť štát ďalšie peniaze. Ak budú referendá organizovať politické strany ako svoj predvolebný boj, potom by bolo správne, aby si ho aj zaplatili. Ak teraz OĽaNO lúhuje ten istý čaj ako už  lúhovala  SAS a organizuje stranícke referendum, v ktorom bude pre istotu milión otázok, mali by si ho aj zaplatiť“, píše v blogu nahnevaný Alojz Hlina.

Pre menej informovaných: Alojz Hlina narážal na referendum 2010, aj vďaka ktorému SaS získala neuveriteľných 12,14 percent a bola ako nováčik hneď súčasťou vlády(akej stabilnej, to je iná otázka). Vtedy bol na kandidátke SaS aj Igor Matovič a tento nástroj priamej demokracie sa mu ponúkol ako vhodný element do budúcoročných parlamentných volieb. „OĽaNO dehonestuje inštitút referenda a ešte k nemu pristupuje cynicky ako ku investícii do predvolebnej kampane. Výhodnej investícii. Samozrejme, vyhlásením termínu konania referenda OĽaNO jeho otázky prehlási za ich volebný program. V prípade, že by referendum bolo spojené s voľbami, tak vlastne by sa dostal volebný program OĽaNO do každej volebnej komisie. O takomto šťastíčku sa nesníva ani Mugabemu a iným vyhláseným demokratom“, pokračoval ďalej írečitý poslanec.

Je zjavné, že spolupráca štyroch lídrov, ktorá sa rozvíjala len necelé tri mesiace, je konečnou stanicou. Pre Alojza Hlinu. Ten má rok na to, aby uviedol do ozajstného a plnohodnotného života svoju stranu Občania a najmä získal aspoň toľko ochotných ľudí, ktorí nebudú mať problém kandidovať do slovenského parlamentu 2016. Hlina prezradil aj svoju februárovú aktivitu, ktorá priamo nadväzuje na činnosť z posledných mesiacov. A to rôzne formy protestov proti súčasnému vládnemu systému.  Prvý míting by mal začať sériu demonštrácií pod názvom „Februárové udalosti„. Presný termín akcie oznámi v najbližších dňoch. „Hotel patriaci Jurajovi Širokému je najlepším miestom poukázať na fakt, v akej zvrátenej dobe žijeme. Tento hotel vznikol ako súkromný objekt vo vlastníctve ľudí, ktorí stavali verejnú stavbu vedľajšieho predraženého zimného štadióna.“

Epilóg – kto bude ďalší na Matovičovej rane?

Po tom, čo Hlina odsúdil Matovičovo v myšlienkach vznikajúce referendum, de facto pochoval aj terminus technicus „štyri mladé pušky„. Jedna z nich už v arzenále zbraní proti Smeru a korupcii chýba, preexpirovala. Hlina teda pôjde svojou cestou – necestou, zvyšných troch čaká náročnejšia tortúra. Podľa posledných prieskumov totiž svitla SaS-ke nádej na parlament, hoci agentúry s prieskumami majú v niektorých prípadoch extrémne odchýlky presnosti. A netreba zabúdať, že spor medzi Sulíkom a Matovičom dodnes nie je vyriešený a zabudnutý! Najmä z Matovičovej strany, lebo on bol ten ponížený, keď ho líder liberálov vyhadzoval za vlastný názor z poslaneckého klubu (2011). A to, že Matovič hriechy a podrazy neodpúšťa, už v minulosti dokázal Procházkovi. A svoje zrejme schytal aj Hlina.

Niet nič horšie pre aktuálnu trojku lídrov, ak sa dve strany dostanú hypoteticky (prieskumovo) na rovnakú percentuálnu úroveň, vtedy sa ťažko hľadá ten ozajstný líder. Matovič i Sulík sú egocentrické osobnosti a možno, ako sa hovorí: kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Hoci Lipšic síce môže dianie a škriepky sledovať pekne z ústrania, ale je to práve jeho strana, ktorá v tejto pomyselnej koalícii ťahá za najkratší koniec povrazu.

zdroje fotografií a citácií: (TASR, SITA, hnonline.sk, dennikn.sk)