Založ si blog

Priznal som ju . . . . . (Doba jedová 5)

Manželka je na situácie, ktoré potrebujú rázne riešenia, nekompromisná. Aj preto z nej majú pri výkone jej investigatívnej práce mnohí respondenti (rozumej sťažovaní, úradníci, investori, exekútori, nebankoví podvodníci či verejný a štátny byrokratický aparát… ) prirodzený strach a rešpekt. Manželka vzbudzuje veľkú autoritu. Trúfam si napísať, že je jednou z najlepších, najdôslednejších a faktami, argumentami a najmä zákonmi najpripravenejších reportérov hľadajúcich spravodlivosť a pravdu na Slovensku a to som na prácu žurnalistov extrémne kritický. Môj názor, že slovenská žurnalistika upadá rokmi stále viac do žumpy je dávno známa. Ale existujú profíci, pred ktorými skladám pomyselný klobúk z hlavy. No a manželka je ten prípad, za čo si ju nesmierne vážim.

Ono – je skutočne paradoxná situácia, ak v jednom manželskom zväzku funguje človek bojujúci proti politickým nekalým praktikám. Človek, ktorý má o slovenskej politickej scéne nie práve najlichotivejší názor (ani sa nečudujem), bojuje za občianske práva a politikom a ďalším špekulantom proste neverí. Ja som sa zas pred piatimi rokmi dobrovoľne upísal diablovi, teda vstúpil som do politických vôd s presvedčením, že práve sociálno-liberálna demokracia je tou najlepšou alternatívou a možnosťou pre slovenského občana, ako sa môže mať v tej ekonomickej mizérii zvanej kríza, lepšie.. Viete si teda možno živo predstaviť, o čom sa najčastejšie hádame, ak sa vôbec do slovného sporu dostaneme. Obaja vnímame rozdiel medzi veľkou a komunálnou politikou rovnako, ale logicky každý z iného uhla pohľadu. Z mojej strany sa tomu hovorí firemná lojalita, z manželkinej –  pomenovanie „vecí pravými menami„. Miestami to vyzerá, že moja milá manželka ide proti nesprávne nastavenému systému a ja sa ho snažím obhajovať.  Je to ako manželský vzťah sudkyne a vraha – berte to iba ako príklad a s nadsádzkou. Ale vráťme sa k veci.

V ten večer – piaty januárový – vyšla zo mňa tá dlho utajovaná skutočnosť v podobe 11-tich krátkych slov (mimochodom, dlho – veľmi dlho – som naberal odvahu, či to dokážem vlastne povedať) – „mám niečo, čo ty nemáš, žijem s niečím, o čom nevieš“!  Vtedy sa začal odvíjať do dejových nití celý môj príbeh. Príbeh, kvôli ktorému píšem tieto blogy a v konečnom dôsledku vdychujem život mojej knižnej prvotine. Nebolo to jednoduché, inu, celý život som mal problém povedať ľuďom, známym, neznámym, kamarátom, komukoľvek pravdu priamo do očí, samozrejme, keď bola nepríjemná. Uprednostňoval som milosrdnú lož. Pragmaticky, také malé nevinné klamstvo sprvoti menej bolí, hoci je neskôr zákerné. Presne ako tá moja nová „priateľka“.

Hrdlo som mal v ten večer, či už noc, riadne zovreté. V ústach suchoty ako keď Vám prestanú fungovať slinné žľazy. Tep sa náramne zvýšil na frekvenciu po špičkovom športovom výkone, srdce búšilo ako keď premiérovo skáčete z lietadla s padákom. Oblieval ma studený pot! Ústa nie a nie odomknúť, horná pera sa nechcela odlepiť od tej dolnej. Pričom (údajne podľa kolegov a známych) rozprávam aj vtedy, keď nemusím. Moja prostorekosť a extrémna urozprávanosť dosiahla počas môjho života také rozmery, že sa aj na služobných cestách – súc osamotený- rozprávam s plafónom. Inak nezaspím, je to zotrvačník. Keď komentujete priame prenosy 6 až viac hodín denne, po príchode domov, či do hotela nezmĺknete na povel. To nejde. Potrebujete niekoho, s kým ešte prehodíte pár slov, zvoľníte tempo a pomaly začnete šetriť slovami. Ako keď uberáte plyn na Vašom aute a až potom zastavíte. Ale ak takého sparingpartnera nemáte po ruke, pomôže Vám už spomínaný strop Vašej izby, zrkadlo a sem tam zubná pasta.

Keď už som teda vyriekol pred manželkou jednu z najťažších viet môjho života, nenastal očakávaný chaos. Bol som prekvapený, ale pravdupovediac, čakal som to. Podvedome som totiž rátal s možnosťou, že moja drahá polovička (hoci hmotnostne a výzorovo tretina), každú započutú vetu aj tak najprv zanalyzuje. Diagnóza z povolania.  „Je to pravda, čo mi povedal, nie je to pravda?“, vírilo jej v ľavej časti bielej hemisféry.  Hmatateľné dôkazy sú najverifikovanejšie! Prstami šikovnejšej ľavej ruky dovtedy neznámy útvar veľmi rýchlo našla. Ono, na druhej strane, nebolo to hľadanie ihly v kope sena, to si musíme povedať na rovinu. Hrčka nie je špendlíková hlavička. Intuitívne som predpokladal, že žiaden uzáver v tej chvíli z jej strany nepríde. Najprv si určite zistí, čo to môže byť, či je to nebezpečné, aké to má príčiny, aké dôsledky a ďalších milión otázok, ktoré jej „vypľuje“ google, resp. iný prehliadavač. Ale zaužívané pracovné návyky pri postupe práce sa oklamať – v jej prípade – naozaj oklamať nedajú.

Manželka ide vždy z tej opačnej strany – hľadá negatíva. Komplikácie. Horšie závery. Tých sa chytá a tých sa potom drží ako kliešť. Ako mi neustále prizvukuje, vždy je lepšie byť pripravený na horšiu variantu a rátať s tým negatívnym. Opačný, konečný výsledok je potom o to sladší a príjemnejší. Pre mňa v tej chvíli ale opadol poriadny balvan zo srdca. Čo balvan? Hneď tri. Už som nebol s tajomstvom sám. Vedel som, že najbližšie dni mi už len môžu pomôcť. Aj keby som sa bál akýchkoľvek ďalších nasledujúcich strastiplných ciest (ktoré napokon logicky aj nasledovali), vedel som, že mám nad sebou a pri sebe niekoho, kto mi s krížom pomôže a nenechá to len tak….  Že ma prinúti robiť kroky, na ktoré by som sa sám nikdy neodhodlal.

On

11.09.2018

Bol november 2009, krátko po župných voľbách… Môj vtedajší politický bývalý kolega mi pri stole vraví: „Poď, s niekym ťa zoznámim. Chce ti zablahoželať k dobrému výsledku!“. Vstal som a zamieril na druhý koniec obľúbeného podniku. „Teší ma, že Vás spoznávam a gratulujem“, podal mi dotyčný ruku a postavil sa zo stoličky, hoci mal [...]

List pre RTVS na reakciu antilistu RTVS proti pôvodnému listu RTVS. .

16.04.2018

Vážený pán generálny riaditeľ, vážené vedenie spravodajstva... na úvod o mne len toľko: v čase „hlbokej mečiarizácie s priesakom do druhého sľubovaného Švajčiarska (1995-2003)“, som priamo vytváral audiovizuálne hodnoty v Továrni na sny ((ako sa metaforicky označuje televízne prostredie).. Ešte pod značkou – STV.. (mimochodom, STV bude pre [...]

Z denníka ľudáka (1)

11.04.2018

Možno si spomínate ešte na tento status, ktorý uverejnila pred vyše mesiacom bratislavská krajská organizácia Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) po vražde nádejného novinára a môjho exkolegu z Ringieru Jána Kuciaka… Táto reakcia vtedy pobúrila asi každého, kto sa nenarodil s cynickou poruchou osobnosti a netrpel xenofóbnou demenciou… Samotné [...]

polícia páska

V Prešove do osemmetrovej šachty spadol človek, vytiahli ho

13.04.2024 21:47

Osoba sa nachádzala v ťažko prístupnej šachte hlbokej až osem metrov.

Orenburg

Hladina rieky Ural v Orenburgu dosiahla historický rekord. Pod vodou je viac ako 3 500 domov

13.04.2024 21:08

Podľa úradov bolo za posledných 24 hodín zaplavených ďalších vyše 800 domov a 2600 súkromných pozemkov.

Donald Trump

BBC: Hľadanie poroty nestrannej voči Trumpovi bude na Manhattane neľahká úloha

13.04.2024 20:18

Trumpovi právnici sa už sťažovali, že mestská časť Manhattan, ktorú obývajú prevažne demokrati, neumožnia zostaviť nestrannú porotu. A odborníci sa zhodujú, že to bude náročné.

Petr Fiala

Fiala zostáva predsedom ODS. Okamura naďalej šéfuje SPD, nemal vyzývateľa

13.04.2024 17:37

Na kongrese ODS v Ostrave získal Petr Fiala 424 hlasov od 525 prítomných delegátov (necelých 81 percent).

Jozef Havrilla

Úder pod pás ti dá len ten, kto vyššie nedosiahne....

Štatistiky blogu

Počet článkov: 82
Celková čítanosť: 530651x
Priemerná čítanosť článkov: 6471x

Autor blogu