Lekcie pokory

Zverejnil v „pozdnom“ decembrovom čase, v niektorom zo svojich príspevkov na sociálnej sieti jeden zo zakladajúcich členov liberálnej strany SaS, podpredseda tejto partaje a musím férovo priznať, že aj človek, ktorý ma ako prvý zoznámil s politickým zákulisím na lokálnej úrovni – Ľubomír Galko.

Ono, nič proti výroku a jeho názoru (napokon, antismerácky – rozumej protisociálnodemokratický – pohľad musí mať medzi členmi – liberálmi každý – tak sme o tom v marci 2010 na straníckom sneme v košickom hoteli Yasmin dokonca aj hlasovali, podotýkam okrem mňa – vtedy som bol ešte čerstvým členom bez hlasovacieho práva) !  Len pre zaujímavosť, onehdy sa len jeden člen zdržal pri hlasovaní (o vylúčení akejkoľvek spolupráce so Smerom), no priznám sa, nepamätám si, kto vtedy nabral takú veľkú odvahu postaviť sa proti predsedovi a republikovej rade v jednej osobe – Richardovi Sulíkovi.

Teraz je to už jedno, pretože predpokladám, že v strane nepôsobí. (Už vtedy si koledoval vylúčenie za drzosť nesúhlasiť s človekom so 120 nápadmi v hlave). Lebo, kto mal slobodný a zdravý rozum zutekal kade ľahšie. Mimochodom, medzi prvými som opúšťal zelenú stranu aj ja – ešte v čase, keď liberáli mali dvojcifernú podporu vyjadrenú v percentách (október 2011). V čase, keď ešte ani Mikuláš Dzurinda nevedel, akým nenápadným spôsobom položiť vládu stranícky podriadenej, ale exekutívne nadriadenej Ivety Radičovej. Ale odbočil som..

Vrátim sa in medias res (k jadru veci). Je jasné, že koniec Fica je zbožným želaním všetkých (slovíčko viacerých je príliš málo na vyjadrenie kvantity) politikov z liberálno-konzervatívno-reformného spektra (úmyselne nepíšem o pravici, delenie na ľavicu a pravicu v Európe už vyše storočie neexistuje). Síce neviem prečo väčšina zo zákonodarcov „orálne“ operuje s vlastným podstatným menom Fico, namiesto všeobecným „politická strana Smer-SD“, ale budiž. Smer je Fico a Fico je Smer, podľa nich.

Lenže túžba je jedna vec, realita druhá a dlhodobé percentuálne prieskumy tretia. Neviem si skutočne živo predstaviť situáciu (a to mám fantáziu skutočne vycibrenú), ako by vyzerala koalícia, keby Fico (teda najmä Smer, ale zostanem v písomnom štýle liberálno-konzervatívno-reformných politikov) voľby nevyhral, resp. vyhral, ale nenašiel spojenca, resp. našiel spojenca, ale nedal by dokopy 76 mandátov (jediným relevantným spojencom je SNS).

Všetky L-K-R strany sa spolupráci s aktuálne vládnou stranou vyhýbajú ako čert krížu. Čo je však pre grupu L-K-R najhoršie, už aj medzi samými sebou vytvárajú spojenecké animozity. Bugárov Most-HÍD ani za svet nepôjde do koalície s Matovičovým hnutím OĽaNO, kresťanskí demokrati si netľapnú s liberálmi z SaS… A podotýkam, nie sú to vyjadrenia vypočuté v poslednej cenovej skupine pohostinských zariadení, ale výroky vypadnuté pri plnom vedomí a triezvosti z úst samotných hlavných predstaviteľov partají pred novinármi a publikované v takmer všetkých periodikách. Sú tu dokonca aj individuálne mikrosúboje – reklamno-inzertný priek Procházka vs Matovič, boj o liberálny mikropriestor medzi SaS vs SKOK (osočovanie preskočilo už aj na sociálne siete), resp. Sulík vs Miškov, súboj odídencov z KDH Procházka vs Lipšic (v minulom blogu som sa tejto dvojici venoval dopodrobna), vnímanie práv a slobôd inak orientovaných menšín medzi KDH vs SaS…

Asi najmenšiu dilemu pri tejto kombinatorike –  kto s kým, kde a ako, majú Fígeľovci, lebo SaS sa do parlamentu s najväčšou pravdepodobnosťou nedostane (aj napriek posilňovaniu svojho tímu). To by časť mojich bývalých kolegov (niektorých si stále vážim, stále tvrdím, že aj medzi oponentmi sú ľudia so zmyslom pre realitu) musela robiť niečo pre krajinu a občanov a neposielať svojho predsedu na pódia pred demonštrantov a do Bruselu.

Inu, tento problém sa netýka len liberálov. Problém s vytvorením spoločného, pozitívneho, užitočného programu hodného pre slovenských občanov majú skoro všetky L-K-R strany. Na jeho vytvorenie ale zrejme niet času, pretože ich lídri musia dlhodobo pátrať po kauzách, prešľapoch, chybách, kiksoch vládnucej elity. Burcovať národ, sľubovať im, že oni to vedia lepšie (čo už de facto aj ukázali, troje predčasné voľby sú corpus delicti). V tom vidia zmysel svojej práce, ale čo má z toho občan ?

Nielen preto si neviem predstaviť vládu tých, ktorí teraz mohutne kritizujú. Pretože na ich smetisku (pred vlastným prahom si zabudli dostatočne poupratovať, čo nám názorne prezentuje SDKÚ-DS) je až príliš veľa kohútov, ktorí by chceli vládnuť. Napríklad „alfa samec“ s politikou „pol na pol bez DPH“, ktorý zo svojich nekonzistentných odpovedí dokonale utkal v rekordne rýchlom čase síce silnú pavučinu, ale krehkú sieť… Jeden so vždy skrytým diktafónom a zároveň úspešný lovec audioodkazov pre detektor,..  ďalší, čo nemá problém nalievať mladistvým, kradnúť zástavy a moralizovať a tak ďalej a tak ďalej.

Každý jeden z nich má svoju politickú stranu, našťastie. Ďalšie sú v štádiu vzniku. 5 percentné kvórum je pre mnohé partaje vysoká latka, L-K-R volič sa naklonovať nedá. Kým niekomu pribudne, inému zas ubudne. Od túžby dať dole Fica je preto k samotnej realite na tisícky míľ ďaleko…