Lekcie pokory

Hneď na začiatku musím priznať, že ma Rado Procházka príjemne prekvapil! Vôbec po prvýkrát, čo sledujem jeho nekonzistentné (rozumej pol na pol bez DPH) účinkovanie na poste lídra strany…. Sieť utkaná z neznámych lokálnych osobností i politikov, ktorých tváre už minimálne jednu dekádu poznáme, sa podľa prieskumov percentuálne dostala (od prezidentských volieb a vzniku strany) do úniku od ostatných pravicových subjektov. Preto som čakal, že každý úspech Slovenska v akejkoľvek oblasti, kultúrnej, ekonomickej, politickej, medzinárodnej, hospodárskej a športovej bude zásluhou iba Rada Procházku a jeho spolupartajníkov. Ale? Čuduj sa svet, Rado sa nepriznal k bronzovému úspechu slovenskej hokejovej dvadsiatky! Po tom, čo sa naposledy „jeho zásluhou“ !!! stal Ivo Nesrovnal, (ktorému mimochodom sám potiahol „úlisne“ medové motúzy pod nos), bratislavským primátorom (aspoň tak to vehementne deklaroval v médiách), očakával som, že nebyť lídra Siete, nebol by ani cenný kov.

Procházka je totiž (od reality odtrhnutých občanov a zároveň vo fantázii žijúcich  jeho podporovateľov na Slovensku) strojcom všetkého úspešného. Postaral sa podľa nich o jeden z najlepších rozpočtov v rámci Európy (na úrovni Nemecka, Luxemburska, Írska), pripravil sociálne balíčky, v ktorých okrem iného odbremenil menej zarábajúcich občanov od platenia zdravotných odvodov, znížil percento nezamestnanosti, v rámci hodnotenia OECD dosiahol jeden z najprogresívnejších ekonomických rastov, ponúkol študentom a predovšetkým ich sponzorom-rodičom možnosť ušetriť nejaké to euro za cestovanie na štúdium, do ktorého sa oplatí investovať… Zároveň tak zvýšil konkurenciu medzi prepravnými spoločnosťami, od kvality cestovania počnúc až po potlačenie ceny jazdného smerom nadol… O znížení ceny plynu nehovoriac.

Jednoducho, bol som prekvapený, keď som sa nikde nedočítal, nedopočul, že Denis Godla a jeho bronzová spol. je výrobkom z dielne Rada Procházku. Už som sa hotoval, že môj blog ponesie názov „Procházkova bronzová dvadsiatka“.  Predbehol ho však jeho podpredseda a prvý z tých, ktorý sa do Siete lapili. Bývalý člen SDKÚ-DS Miroslav Beblavý. Druhá najdôležitejšia persóna partaje, ktorá vznikla genetickým skrížením hodnôt kresťanských a modrých demokratov. Akurát s tým rozdielom, že Beblavého  DVADSIATKA sa týkala Kotlebu. Tejto iniciatíve (a teraz vážne!!!) tlieskam – Kotleba je totiž element na politickej úrovni nežiaduci. Jeho „neonacistické“ správanie likviduje predstavu, podľa ktorej by vrcholné funkcie na komunálnej úrovni mali zastávať len ľudia s čistým morálnym kreditom a pozitívnymi víziami.

No nie každý činiteľ vo verejnej funkcii má v sebe zakódovanú morálku. Aj v rámci jednej strany…