Lekcie pokory

Každá kampaň, ktorá je primárne vedená a cielená PROTI NIEKOMU a až potom „bojuje“  ZA NIEČO, nemôže byť úspešná, kór, ak má kampaň celoslovenský rozmer. Áno, tou kampaňou mám na mysli referendum, ku ktorému sa vyjadril hádam (v pejoratívnom zmysle slova) každý Slovák (okrem občanov jedného rimavskosobotského okresu, kde sa referenda nezúčastnil nik – dôvodom bol fakt, že občania tejto viesky ani nepoznali význam slova – referendum).

Nech je ako je, pre mňa bolo referendum akýmsi oficiálnym sčítaním intolerantných Slovákov žijúcich v dogmatických predstavách o tradičnej rodine. Koniec koncov, žiadne doterajšie referendum nepolarizovalo spoločnosť do takej miery, ako práve toto. Ultrakonzervatívni organizátori dostali facku v podobe katastrofálneho výsledku, napriek tomu (súc otrasení výsledným ortieľom) považovali tých necelých 22 percent ako skvelý výsledok a parádne dobrodružstvo. Nebudem zachádzať do detailov čo toto dobrodružstvo stálo, čo komu a koľko prinieslo, koľko kýblov (prepáčte za slang, ale slovo vedro sa v tejto konštelácii nehodí) špiny sa pritom vylialo..

Zbytočnej panike podľahla aj katolícka cirkev, ktorá posledné omše plné „presviedčaní“ o správnosti zúčastniť sa referenda vyšperkovala pastierskym listom čítaným v kostole aj pred deťmi. Už som sa pripravoval, že budem svojim ratolestiam vysvetľovať čo je gendermánia a ďalšie neduhy, o ktorých pastieri veriacich ovečiek hlásali.… Pravdupovediac, cirkevníci v reverende ma sklamali. Povedal som si, reverenda bez referenda... Tentoraz má skutočne nemrzela neplatnosť športového motta: nie je dôležite vyhrať, ale zúčastniť sa …  radšej som sa teda nezúčastnil. Ale nie o tom som chcel…

Jedna vojna medzi ultrakonzervatívnymi organizátormi a vyznávačmi slobody pre každého občana je teda za nami, no od názorových prekáračiek si slovenská spoločnosť neoddýchne. Ostatné referendum totiž prináša aj jeden dozvuk, ktorý už teraz rozpútava vášne medzi dvoma liberálnymi stranami – SaS a SKOK!. Po tom, čo verejná mienka s oficiálne potvrdenou názorovou väčšinou Slovákov povedala NIE dogmám, otvorila sa zákonite iná otázka, ktorá de facto nadväzuje na predchádzajúce referendum a tou je – odluka cirkví od štátu. Nie je to novinka, o tejto téme sa začalo naplno hovoriť pred šiestimi rokmi a začala s ňou pri svojom vzniku strana Sloboda a Solidarita. Po tom, čo aj vďaka vtedy siedmemu referendu v histórii získala liberálna strana 12,14% a dostala sa dokonca hneď do vlády, jej minister kultúry – Daniel Krajcer – začal myšlienku o odluke rozvíjať ďalej. Stretol sa s hlavnými predstaviteľmi rôznych cirkví a náboženských spoločenstiev a začal pripravovať podklady pod návrh zákona.

Lenže vláda padla skôr, ako to čakala aj vtedajšia opozícia a myšlienka odtrhnúť cirkev od štátneho rozpočtu sa rýchlo rozplynula. Nie však u Krajcera, ktorý ju aj po odchode z SaS držal v hlave. Po tom, čo sa stal jedným zo zakladateľov novej liberálnej strany SKOK!, začal pripravovať pracovnú skupinu z poslancov, aby tému oživil a s podporou vládnej strany uviedol aj do života (do skupiny sa mimochodom pridali aj konzervatívni bratia Mikloškovci).

Tu však nastal spor. S témou o odluke cirkvi prišla síce SaS a prezentovala ju aj vo volebnom programe, nositeľom myšlienky bol však neskorší  odídenec Krajcer. Ktorá liberálna strana má teda morálne právo hrdiť sa tým, že téma patrí jej? Konflikt prepukol do otvorenej roviny. Predstavitelia oboch strán si už prostredníctvom sociálnych sietí zanechávajú nepríjemné odkazy. SKOK! totiž pripravuje ďalšie referendum, ktoré (po úspešnom zozbieraní podpisov) bude tvoriť práve otázka – ste za odluku cirkvi od štátu?

To ostatné referendum ukázalo, že tento priamy nástroj demokracie môže priniesť novému subjektu na politickej scéne dostatok voličov. A to sa samozrejme nepáči Sulíkovcom. Lebo v boji o poslanecké mandáty sa budú o voličské hlasy biť práve s politickou partiou Juraja Miškova. Dve liberálne strany hlasy svojich voličov rozštiepia, do akej miery, to uvidíme o rok … Nesporne, vďaka pripravovanému referendu môžu mať navrch práve Miškovovi ľudia. Obaja lídri liberálnych strán význam slova referendum poznajú výborne – na vlastnej koži sa o tom presvedčili v júni 2010 pri parlamentných voľbách.

Štiepenie hlasov však môže znamenať aj dočasný koniec liberalizmu na Slovensku. Minulosť už dokázala, že prieky dvoch bývalých kamarátov – exkolegov prinášajú len negatívne dopady a výsledky. Spomeňme spor Slotu s Malíkovou (Belousovovou) v SNS, či rozkol Bélu Bugára s Pálom Csákym v SMK. Percentá sa rozdelili a nestačili na potrebné 5 percentné kvórum (výnimkou bol len Bugárov Most HÍD, ktorý dokázal v 2010 získať viac sympatizantov ako jeho nástupca na predsedníckej stoličke v SMK….).

Vo vojne zväčša vyhráva len jeden, no straty sú citeľné na oboch´póloch. To pre liberálne zmýšľajúceho voliča rozhodne nie je výhra. Odluka cirkvi môže v konečnom dôsledku znamenať aj odluku slovenského liberalizmu v parlamente….