Lekcie pokory

Medzi jeho primátorské priority, ktoré deklaroval v predvolebných sľuboch, patrila zjednotená parkovacia politika. Bratislava ju aj napriek enormnej snahe a viacerým pokusom zjednotiť v minulosti nemala! Nedostatok parkovacích miest, pribúdajúce autá – alarmujúca situácia! Časom čoraz horšia. Ivo Nesrovnal po svojom nástupe na radnicu viackrát avizoval, že riešenie tohto problému je pre mesto urgentné. Hľadal spôsoby ako, hľadal dôvody prečo. Presviedčal, ale výsledkom bolo odmietavé stanovisko štatutárov mestských častí.

Nesrovnal neustále posúval termín, kedy by mohla a mala na území hlavného mesta parkovacia politika platiť. Dohodu so starostami všetkých sedemnástich mestských častí videl v ružových farbách. Inak to však bolo so starostami. Nič konštruktívne, s pevnými pravidlami a nikoho a nikomu neškodiace totiž primátor v memorandách, či návrhoch nevymyslel.

„Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal zvolal na začiatku februára spoločné stretnutie, kde mali všetci sedemnásti bratislavskí starostovia podpísať memorandum, ktorým sa zaväzujú spoločne riešiť parkovaciu politiku v meste. Nesrovnal ostal sám, zástupcovia mestských častí sa na jeho akcii odmietli zúčastniť“, písalo sa vtedy v tlačovej správe mesta na stránkach médií.

Na vlastnú päsť

V Ružinove bolo o Nesrovnalove parkovacie lobby zo strany poslancov pomenej záujmu. Mali v tejto téme vopred jasno…

Preto sa nezávislý kandidát s modrou DNA v krvi rozhodol, že pôjde sám lobovať na miestne zastupiteľstvá medzi poslancov. Pochodil v Starom i Novom Meste a hneď sa na sociálnej sieti pochválil s dielčími úspechmi. Lenže, jedna alebo dve lastovičky leto nerobia. Inými slovami povedané, nechváľ dňa pred večerom. Vo Vrakuni jeho prosby nevyslyšali, v Ružinove ho dokonca nepočúval nikto. Poslanci síce odmietli zamietavé stanovisko kontroverzného starostu Dušana Pekára, ale neprijali žiadne – vyslovili tak názor, čo si o Pekárovi a Nesrovnalovi (dvoch kandidujúcich práve v tejto mestskej časti) myslia.

„Žiaľ, obávam sa, že takýmto spôsobom sa problém z ostatných mestských častí, ktoré parkovaciu politiku zavedú, presunie práve do Ružinova. Ako Ružinovčana ma to veľmi trápi. Pokračujeme teraz na tému parkovacej politiky aj v Karlovej Vsi„, poslal svetu (teda aspoň Bratislave) ďalšiu horúcu správu. Lenže nepochodil ani v Karlovke, kde vedenie obce (starostka Čahojová, prednosta Hrčka – obaja mestskí poslanci) nie je naklonené Nesrovnalovej politike. Dosť na silnú formu frustrácie sebavedomého primátora. Do Dúbravky sa teda už ani len (napriek prísľubom) neunúval. A neposlal tam ani žiadnu náhradu.

Ďalší pokus – omyl

Nesrovnalovi teda nevyšiel ani druhý pokus dohodnúť sa so starostami. Jednotná parkovacia politika tak platiť nebude. Čo je aj logickým dôsledkom, veď nič konkrétne na svetlo sveta verejnosti z memoranda ani nepreniklo (jednotný systém na výber parkovného, výška ceny za rezidenčné miesto na rok, neriešenie výstavby parkovacích miest atď). Na rozdiel od trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka, ktorý dal návrh parkovacej politiky najprv pripomienkovať občanom.

Nie, v tomto prípade nemôžeme hovoriť, že Nesrovnal je klamár a nevie naplniť sľuby, ktoré pred voľbami dal. Len rúbal poriadne vysoko a dosť populisticky. Tak ako nevedel, v akom deficite je mesto, hoci bol šéfom finančnej komisie (2010-14), na ktorej sa už v závere ani nezúčastňoval, tak ako sľúbil vypovedať zmluvu s investorom pre rekonštrukciu Hlavnej stanice, tak ako chcel odborníkov do riadiacich pozícií na magistráte, ale našiel ich iba v jeho rodnej straníckej alma mater…

Tak ako bezočivo klamal 

A) pri vyjadrení k návrhu vypovedať nevýhodnú zmluvu na zimnú údržbu, ktorá bola uzavretá ešte v roku 2010 na dobu 8 rokov. Podľa dostupných informácii, Nesrovnal sa odvolával na § 8 odstavec 3 len v diskusnej relácii z mája 2014, keď odporúčal Ftáčnikovi odvolať sa pri odstúpení od zmluvy na článok 8 tejto zmluvy. Nesrovnal však na rokovaní zastupiteľstva nenavrhol vypovedanie zmluvy (či návrh podobného charakteru), na základe § 8 odstavcu 3. Nesrovnal vytvára dojem, že formálne navrhol vypovedanie zmluvy, avšak to sa nikdy nestalo,

B) vo výroku, že Brno má v porovnaní s Bratislavou dvakrát viac financií na havu a to je pritom iba obyčajné krajské mesto. Brno patrí v rámci Juhomoravského kraja medzi obce s rozšírenou pôsobnosťou, zároveň pôsobí ako hlavné krajské mesto. Brno malo za posledných päť rokov v porovnaní s Bratislavou vždy vyšší mestský rozpočet celkovo aj na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobné množstvo financií. V rokoch 2014 a 2015 bol rozpočet Brna vyšší len približne o 10 až 20 %. V predchádzajúcich rokoch bol rozdiel o niečo vyšší, no za posledných päť rokov sa približne o dvojnásobok jednalo len v roku 2012, kedy bol rozpočet na hlavu v Bratislave 535,57 eur a v Brne to bolo o 634,43 eur viac. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v posledných troch rokoch neplatí, že by Brno malo dvojnásobné množstvo financií na hlavu ako Bratislava.

C) keď tvrdil, že ako vášnivý cyklista s Cyklokoalíciou a Cyklokuchyňou predložili návrh na 20- znásobnenie rozpočtu, teda zhruba na viac ako pol milióna eur. V roku 2011 bol formou petície podaný návrh na zvýšenie rozpočtu, kde by bolo 5 % z neho vymedzeného na cyklodopravu. Slovami Cyklokoalície: „Petícia bola odovzdaná primátorovi, ktorý 5 % okomentoval ako sen, ale považuje ju za dobrý podklad do diskusie v mestskom zastupiteľstve. Očakáva, že ku 5 % sa mesto bude vedieť dostať až v roku 2014.“ Nikde okolo tejto petičnej akcie sa neobjavuje meno Ivo Nesrovnal!!!!

A mohli by sme pokračovať ďalej. Niektoré svoje katastrofálne rozhodnutia (odobranie zliav na MHD ŤZP a iným handicapovaným skupinám), neriešenie stanovísk EIA, výruby stromov, „transparentné výbery“ na riadiace pozície v mestských podnikoch, zavádzanie verejnosti s termínmi okolo výstavby Starého mosta, likvidácia PKO… Je toho dosť, čím Ivo Nesrovnal potvrdil, že mandát primátora si v ďalších voľbách nezaslúži.