Lekcie pokory

VÝKRIKY DO TMY

Čím ďalej, počuť ho stále hlasnejšie. Hoci tých, ktorí ho ešte počúvajú, je stále menej a menej a ktovie, či jeho slová berú s vážnosťou.. Kričí z prozaických dôvodov, kričí preto, že ešte existuje a kričí najmä preto, že strana, ktorú reprezentuje, ešte vydáva do politického éteru posledné záchvevy tónov labutej piesne. A možno kričí zo zištných dôvodov, lebo  Ľudovít Kaník zrejme už nikdy nebude mať tak blízko k naplneniu svojho kariérneho sna stať sa konečne predsedom modrej strany zmietajúcej sa v agonických kŕčoch ako práve teraz. Pravda, konkurenciu nemá medzi kolegami, ktorí ešte nezdrhli, prakticky žiadnu a tak má cestu za honorovaným titulom „predseda“ priamu, prakticky bez prekážok, lebo ten súčasný bača Pavol Frešo sa už ledva moci drží. A ostatný stranícky komparz? Všetko, čo malo ruky nohy zutekalo, čo malo rozum, kládlo na snemoch odpor a pripravovalo vnútorný stranícky prevrat, no zámer nespokojencom kvôli nedostatočnému počtu delegátov na senickom sneme nevyšiel.

DIEVČA PRE VŠETKO

Kaník je momentálne najskloňovanejším menom najmenej skloňovanej strany. Po odchode hovorkyne zaujal aj jej miesto, vžil sa do úlohy distribútora a posla správ vo vzťahu s verejnosťou a politickou scénou, na ktorej značka SDKÚ- DS už dávno stratila glanc a lesk. Naposledy poslal straníckemu torzu „Otvorený list„, v ktorom ešte prezentuje slepú nádej na svetlejšie zajtrajšky, dáva umelé dýchanie strane, žiaľ, len v tomto prípade už „modrá nie je dobrá„. Sny o dvojcifernom volebnom čísle sú len akousi utópiou. Z môjho racionálneho pohľadu by možno zvyšní členovia skôr uvítali rozlúčkový list parafrázovaný slovami komentátora CBS Edwarda Murrowa: „Dobrú noc a veľa šťastia!“

STAV HNILOBNÉHO PROCESU

Keď som si čítal generálnu líniu strany SDKÚ-DS na obdobie 2012-2016, nestačil som sa čudovať, koľko popolu sypalo duo Frešo – Kaník na hlavy bývalých členov úzkeho vedenia. Teda od Dzurindových začiatkov až po Radičovej Time to say good bye. A to je rukolapný dôkaz, ako sa kedysi populárna strana najmä medzi mladými a podnikateľskou strednou vrstvou dostala do hnilobného procesu, ktorý už nejde zachrániť, kde nepomáhajú ani medikamenty ľútosti a sebakajania sa.

V jednom zo smútočných  telegramov tlmočil druhý najväčší zberateľ verejných funkcii –  župan,  predseda strany, parlamentný poslanec – Pavol Frešo príčiny volebného neúspechu SDKÚ-DS, ako aj návrhy postupu do ďalších rokov. Pýtam sa ale, akých ďalších rokov? Načo kŕmiť modrú osádku víziami, ktoré sú nesplniteľné ? Strana by potrebovala aspoň jedného prognostika, ktorý by nastavil zrkadlo realite. Jedného politológa, ktorý by určil diagnózu. Rozpad regionálnych štruktúr, masívny odchod členov, nesplnený volebný program, nedostatočná štruktúra, odliv potenciálnych členov združených v mládežníckych organizáciach, zaniknutý parlamentný klub, dlhová platobná neschopnosť, prázdna pokladnica, zdevastované oddelenie ľudských zdrojov, žiadna výrazná osobnosť, ktorá by pritiahla ďalších členov – negatívna štatistika príchodov a odchodov do strany a zo strany, nulový volebný potenciál, stále vyššia nedôveryhodnosť vyjadrená v prieskumoch, nežiadaný koaličný partner, strata mocenského vplyvu, hoci ešte pred komunálnymi voľbami sa SDKÚ-DS hrala na toho, kto určuje koaličné dohody,

POPOL NA HLAVY INÝCH

 „Občania nepochopili, prečo musela vláda padnúť – voliči vnímali pád vlády ako pohrdnutie ich hlasmi a sklamanie nádejí. Najpopulárnejšia politička oznámila odchod z politiky, stranu do volieb naopak viedol najnepopulárnejší politik strany. Napriek deklarovanej podpore strednej vrstvy sme sa otvorene postavili proti živnostníkom, nedokázali sme však osloviť ani iné cieľové skupiny, napr. učiteľov alebo lekárov,“ vysvetľuje pád Pavol Frešo.

Frešo bol od zvolenia do funkcie v roku 2012 negatívne vnímaný a preto z výkladnej pravicovej skrine začal postupne miznúť ľudský kapitál. Dnes zostal v parlamente už len jeho oddaný lokaj, Ľudovít Kaník, ktorý sa všetkými možnými prostriedkami stále snaží oddialiť politickú smrť kedysi úspešných reformistov.

Kaník musí bývalým, ale aj ešte súčasným spolupartajníkom veľa vysvetľovať. Prečo napríklad vymenila strana zámky v Ústrednej budove pred regionálnymi politikmi strany, vedenými Ondrejom Matejom? Ako to bolo so spojením hlasovania o Eurovale a vyslovením dôvery vtedajšej vláde, ktorá napokon padla? Prečo zamestnanci a vrcholní funkcionári strany nedostávajú príslušnú mzdu od októbra minulého roka?. Kaníkove odpovede boli rozporuplné a detinské. V prvom prípade vraj zamestnanci Ústredia postrácali kľúče, preto sa museli vymeniť zámky na budove…, no a pri spojení hlasovania v 2011 to bol podľa Kaníka nápad práve Ivety Radičovej, ktorá toto tvrdenie už niekoľkokrát dementovala a má aj priamych svedkov (R.Sulíka). Kaník sa zamotal do siete (zatiaľ s malým s) s ťažko uveriteľnými odpoveďami, ktoré sú v rozpore  inými častejšími tvrdeniami. Potom nečudo, že  s miznúcou dôverou miznú aj modrí straníci.

FREŠOV ZOTRVAČNÍK

Strana, ktorá kedysi zavádzala reformy verejnej správy do života, zostala dnes o dvoch ľuďoch a údajne  štyrmi tisíckami straníkov. Súčasný predseda nepredstavuje moderného lídra s charizmou podľa Machiavelliho vzorca úspešného „panovníka“. Frešovi chýba drive, ťah na bránu, chýba mu šťava, je bez nápadov čo ďalej, stratil dôveru, sebareflexiu, funguje de facto na zotrvačník. Viac sa venuje sebe ako ostatným – dôraz na fungovanie bratislavskej župy, ktorej je druhé volebné obdobie predsedom vníma citlivejšie ako interné, vnútorné problémy v strane. Napriek neustále klesajúcim preferenciám strany považuje výsledky župných i komunálnych volieb za úspech. Nedokáže vnímať realitu, nereaguje na apely svojich kolegov, drží sa predsedníckeho postu ako kliešť, hoci jeho dôvera je bičovaná viac a viac. Dostal sa do pozície, keď už s ním žiadne pravicové subjekty nechcú mať nič spoločné a so stranou do budúcnosti pri vytváraní koalície nerátajú. Napríklad pri demonštráciách ho štvorica Lipšic – Hlina – Matovič – Sulík na pódium ani len nepozvala. Frešo sa pred médiami posťažoval. Jeho odsun na druhú koľaj vníma ako veľkú nekorektnosť spojeneckých strán. Nie, pán Frešo, to je realita. Aj kvôli výroku, ktorým na otázku, kedy odstúpi z predsedníckej stoličky strany, odpovedal: „politické parte mu môžu vystaviť len voliči vo voľbách o rok“.

Tvrdí predseda, ktorý nepozná počet straníckych členov, tri a pol mesiaca nebol schopný vybrať svojich podpredsedov, nevie koľko miestnych zväzov SDKÚ-DS zaniklo. Navyše, na webovej stránke strany má uverejnené jediné kontaktné číslo, aj to nefunkčné. Frešo ani len netuší koľko má zamestnancov, z programových hodnôt má uvedené len dve – zákaz vývozu vody a nižšie dane. Netuší koľko starostov získala strana v ostatných komunálnych voľbách, koľkých stratila. Nepozná okrem veľkých miest celkové výsledky volieb, nemá prehľad o daroch, ktoré strana dostala v uplynulom roku, čo je absolútne netransparentné a možno ani netuší, čo znamená skratka DS v názve strany, ktorej predsedá…. Smutné!  

DRUHÝ PILIER – PODVOD STOROČIA

Frešo melie z posledného, Kaník už zrejme domlel. Symbolicky s projektom, ktorý vznikol počas jeho ministrovania. Dozvuky jeho „skvelého nápadu s druhým dôchodkovým pilierom“ sa začínajú prejavovať práve teraz, na začiatku roka. Centrálny informačný ponukový systém (CIPS), ktorý spravuje Sociálna poisťovňa (SP), totiž od 2. januára 2015 prijíma žiadostí sporiteľov o priznanie dôchodku zo spomínaného druhého dôchodkového piliera. Prví občania začínajú dostávať prvé dôchodky z druhého piliera.

Prvé vyplácané dôchodky sa pohybujú v intervale 10 – 30 eur. Malo to byť podstatne viac, ale? Ryžuje niekto iný, aspoň sa to naoko sprvoti zdá. DSS-ky (správcovské spoločnosti) si s najväčšou pravdepodobnosťou pri tomto projekte storočia poriadne naplnia vrecká. Nebojím sa označiť toto počínanie za najväčšiu lúpež a podvod v dejinách Slovenska.

Napíšem to na príklade. Predstavte si, že idete ako 62 ročný do dôchodku. V druhom pilieri ste si nasporili 20 000 eur. Poisťovňa Vám každý mesiac pripíše na bankové konto 74 eur, ročne teda 885 eur. Podľa štatistických ukazovateľov je priemerná dĺžka života na dôchodku 19 rokov. Za ten čas by Vám poisťovňa mala zaplatiť necelých 17 tisíc eur.  Rozdiel medzi usporeným a vráteným je mínus 3 000 eur. Vynikajúci biznis! Neverím, že poisťovne rátajú s možnosťou, že životnosť dôchodcu sa predĺži ešte o 10 rokov, aby boli financie nasporené v druhom pilieri občanovi aj vrátené. To by sa každý dôchodca musel dožiť aspoň 90 rokov. S hektickou dobou, civilizačnými chorobami, mizernými sociálnymi podmienkami, drahými liekmi sa hranica životnosti opäť posúva smerom nižšie a rozdiel medzi usporenými a získanými dôchodkami je a bude priepastnejší. Pýtam sa teda rečnícky, kto na tomto kaufe najviac získal?

PRIVATIZÁCIA DOCHODKOVÉHO SYSTÉMU

Pravicové spektrum doslova a dopísmena  sprivatizovalo dôchodkový systém. „Táto reforma bola jedným obrovským nezmyslom, ktorá absolútne zlyhala“, tvrdí poslanec za Smer SD Ľuboš Blaha. Alebo bola výborne pripravená a rátala s menšou integritou občanov? „Systém bol nespravodlivý už od samotného začiatku, bral totiž peniaze z prvého piliera – teda odtiaľ, kde sa mali solidárne rozdeľovať pre chudobných ľudí. Bol to jednoducho gigantický podvod historických rozmerov„, vysvetľuje Blaha. Najsilnejšia pravicová strana ukradla dôstojnú starobu tým najzraniteľnejším… Božie mlyny však opäť ukázali, že nie sú len mytologickým výmyslom alebo nie vždy potvrdenou poverou. Začali sa krútiť… Tento „pokus“ na našich seniorov je zrejme aj smutnou bodkou za stranou, ktorá písala dejiny, najmä v rámci reformy verejnej správy na začiatku nového milénia. Dnes píše jednu z posledných kapitol.

Ak Vás článok zaujal, kliknite,  prosím, na PÁČI SA MI TO, zároveň prosím aj o zdieľanie a prípadnú diskusiu. Nech máme všetci na pamäti, kto sa postaral o najväčšiu zlodejinu v slovenskej histórii. Ďakujem.