Lekcie pokory

Hovorí sa, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Čerta starého – aj na viacerých sa dá, keď je príležitosť. Platí to najmä v politike. Vo veľkej i komunálnej. Hej, ale dá sa toľko funkcií, či mandátov vôbec na 100 percent zvládať? „Žiaden problém“, riekol by Dúbravčan Juraj Káčer – bratislavský rekordman v počte obsadených stoličiek... tak rátajme: krajský poslanec v bratislavskom kraji, mestský poslanec za Bratislavu, miestny poslanec v mestskej časti Dúbravka, člen dvoch dozorných rád (BVS, KPS), generálny riaditeľ dúbravskej pobočky Todos (dosadený po straníckej linke)…

Keď je šikovný manažér a talentovaný politik, ok – v poriadku. Ak zvláda prácu na každom úseku, nik mu nemôže nič vytknúť.Superman, akých je nielen v Bratislave, ale vôbec na celom Slovensku veľmi málo.Istotne to musí byť dobrý človek, keď presvedčil toľkých voličov a upútal majiteľov spoločnosti, ktorá sa zaoberá automobilmi… Až po túto vetu by to bol ideál človeka, ktorý patrí do lepšej spoločnosti ako je politika v súčasnom zdeptanom stave a má v sebe všetky pozitívne cnosti. Lenže, nie je všetko zlato – čo sa blyští. 

Juraj Káčer a jeho alter ego

Aby ste si vizuálne predstavili. zatiaľ ospevovaného multifunkčného robota v ľudskom prevedení a vekom mladého Dúbravčana, pomôže Vám billboard, z ktorého sa na nás prizeral pred voľbami v marci 2016. Áno, jeho podobizeň sa vtedy stala námetom pre mnohých škodoradostníkov, ktorý z neho (značne vyretušovaného) spravili Fantomasa.. to bol azda najzapamätateľnejší výtvor ľudskej kreativity. Na tom sa zasmial aj sám Juraj..

Poslanca Káčera poznám 7 rokov, obaja sme boli členmi jednej kandidátky, ale – popravde – som si ho veľmi nepamätal pri kampani, možno nevšímal, resp. nepamätal som si jeho tvár. Až počas volebnej noci – 27. novembra 2010. Pri incidente, ktorý sa stal priamo pred jeho zrakom, bol predvolaný na výsluch OO PZ SR BA 4 ako svedok v prospech útočníka. Napriek poučeniu, dopustil sa krivej výpovede. Ale keďže – SKUTOK SA NESTAL a nik nebol napadnutý – vyviazol z tejto šlamastiky bez ujmy. Áno, tým napadnutým som bol ja a v priamej konfrontácii dokázal klamať do očí po druhýkrát. Ok, Bral som jeho tvrdenia ako „pomoc“ svojmu agresívnemu kamarátovi..

Od tej chvíle som vedel, že tento človek do politiky patrí. Vie klamať, neštíti sa krivých výpovedí. Narušená dôvera vyústila do toho, že som sa z koalície vytratil, pretože isto uznáte – spolupráca bola v tej chvíli nemožná. To však nebol jediný dôvod.

Vo voľbách 2014 bol úspešnejší ako ja.. Stal sa opakovane miestnym a prvýkrát aj mestským poslancom. Preto som bol zvedavý na jeho prácu v Primaciálnom paláci a sledoval som každé jeho rozhodnutie v prospech, či neprospech Bratislavy. Svoj osobný motív som zahrabal kdesi do úzadia, aby bol môj pohľad čo najobjektívnejší. Tohto človeka som vnímal už len po politickej stránke.

No a za ten čas (2 a pol roka) stihol svojim hlasom

• zlikvidovať historickú budovu PKO
• zvýšiť daň z nehnuteľnosti
• zlikvidovať bezplatné cestovanie pre zdravotne ťažko postihnutých (onkologickí pacienti, držitelia Jánskeho plakety…)
• podieľať sa na netransparentnom a vopred dohodnutom výbere riaditeľov mestských podnikov
• podporovať niektoré nezmyselné a Bratislave škodiace návrhy primátora Nesrovnala

Áno, Juraj Káčer sa stal veľmi úzkym spojencom s primátorom Nesrovnalom. To mu zazlievať nemôžem. Obaja majú politický pôvod v jednej strane. Dokonca bol ich vzťah taký blízky, že keď už radničný šéf nevedel kam „z konopí“ pri hľadaní výberu miesta pre výstavbu náhradných nájomných bytov pre reštituentov, Juraj Káčer spoločne s dúbravským starostom Martinom Zaťovičom podali „kamarátovi v núdzi“ pomocnú ruku. Tú ruku, ktorú odmietli starostovia Ružinova a Petržalky. Medzi Nesrovnalom a dúbravskými politkmi vznikla dohoda. Poznáte, vrana k vrane sadá. Nesrovnal svoju časť dohody nedodržal a vznikol problém, o ktorom som písal v predchádzajúcich dvoch blogoch.

Ak chce byť akýkoľvek politik úspešný, mal by vedieť krotiť svoje emócie pri akomkoľvek vyjadrovaní, kdekoľvek – v spoločnosti, či na sociálnych sieťach. V prípade Juraja Káčera to tak nie je. Neštíti sa naozaj ničoho. Účelovo klamať, zavádzať verejnosť vymyslenými historkami. Žiaľ, podloženými faktami sa už nezaoberá, lebo žiadne nemá. Špina, ktorú rozsieva proti svojim oponentom (nie som sám) kade – tade, s tou sa dýchať dá. Múdry si overí, hlúpy uverí…

To je príbeh človeka – politika – manažéra, ktorý sa bude uchádzať o Vašu voličskú dôveru v ďalších a ďalších voľbách. Zberateľskej vášni sa zabrániť nedá a mocichtiví urobia všetko preto, aby v očiach svojich voličov vyšli ako „chrumkaví“…

foto: autor